Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj ma un

batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiatnošauzol: urobil z vecí uzol, nošuhovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát


hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlavehrbolec: navreli mu hrbolce na telehľuzaexpr.: gučagundža

2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážkenár. suk

3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: gučagundža: hrča, guča, gundža papiera, cestahúžva: šatku skrútila do húžvyexpr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek

4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec

5. p. kopa 2


križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatkarázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestíuzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzolzastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách


uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľuurobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatupouväzovaťpozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov

2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytokpripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺppouväzovaťpopriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu

3. p. zviazať 1


uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzolkosílkaslučka: spraviť kosílku, slučku

2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle al. na temene: vyčesať si vlasy do uzladrdol: nosiť drdolhovor. kont: francúzsky kont

3. p. batoh 4. p. križovatka 5. p. hrča 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uzol, uzla, 6. p. uzle, mn. č. uzly m.

1. útvar vzniknutý zaviazaním, zviazaním niečoho (obyč. nite, povrazu, rožkov, cípov, koncov nejakej látky, tkaniny ap.): zaviazať, zviazať, uviazať niečo na u.; rozviazať, rozmotať u., pren. rozriešiť niečo; u. viazanky; urobiť si u. na vreckovke (na pripomenutie niečoho); tkáčsky, námornícky u. špeciálny spôsob zviazania nite, povrazu; expr. Na jazyku akoby sa mu bol odrazu urobil uzol (Urb.) nemohol prehovoriť.

gordický u. ťažká, nerozriešiteľná otázka; rozťať, preťaž gordický u. razom rozriešiť zamotanú situáciu, rozlúštiť ťažkú úlohu, ťažký problém; zaviazať niečo (obyč. peniaze) na deväť u-ov dobre, starostlivo uschovať: Chudobný človek na deväť uzlov zaviaže grajciar. (Taj.)

2. niečo tvarom podobné uzlu, hrča: u. na dreve; (Žily) tvorili na lýtkach nepravidelné čierne uzly, nabehnuté ako veľké hrče. (Tomašč.) Obrvy husté, hrubé, nad nosom v silnom uzle zrastené. (Vans.); pren. telo akoby poskladané zo samých uzlov (Mor.) svalnaté, šľachovité;

3. batoh; balík: Priniesol dva chleby, hodný oval slaniny a veľký uzol múky. (Záb.) Chlapcovi dal hodný uzol, čo vyňal z voza. (Kuk.) Niesla košík a veľký uzol čohosi. (Taj.)

4. druh ženského účesu: grécky u.; Vyčesala som ich [vlasy] do veľkého uzla. (Zel.)

5. odb. miesto, z ktorého niečo vychádza, v ktorom sa niečo sústreďuje, v ktorom sa niečo pretína (najmä komunikácie, čiary, priamky ap.): komunikačný, dopravný, cestný u., železničný, vodný, letecký u.;

geom. bod, v ktorom má krivka dve rozličné reálne dotyčnice;

geol. bod polygonálnej siete, v ktorom sa stýka niekoľko ťahov;

fyz. (pri stojatom vlnení) bod, ktorý je stále v pokojnej polohe;

bot. miesto na osi, z ktorého vyrastá jeden al. viac listov;

6. námor. jednotka rýchlosti námorných lodí (15,46 m za 30 sek.);

uzlový príd.: u-é písmo spôsob dorozumievania niektorých indiánskych kmeňov (pomocou uzlov rozlične usporiadaných na farebných šnúrkach); tech. u-á metóda opráv spôsob opráv strojov podľa dielcov; žel. u-á stanica z ktorej vychádza niekoľko tratí, navzájom pospájaných; geom. u. bod uzol, pren. kniž. hlavný, základný problém; základ niečoho: Ide o uzlový bod nášho literárneho vývinu. (Chorv.) Problematika musí byť uchopená v uzlovom bode. (Karv.)

Morfologický analyzátor

uzol podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) uzol; (bez) uzla; (k) uzlu; (vidím) uzol; (o) uzle; (s) uzlom;

(dva) uzly; (bez) uzlov; (k) uzlom; (vidím) uzly; (o) uzloch; (s) uzlami;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ŽELEZNIČNÝ UZOL v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor