vášeň, -šne, -šní ž.
1. silné citové hnutie, prudký, obyč. trvalý cit, ovládajúci celého človeka za súčasnej straty vôľovej kontroly;
psych. afekt: ľudské v-e; najprudkejší var vášní (Fel.); prudká, nespútaná, neskrotná, osudová, slepá, chorobná v.; nízke v-e; krotiť, vybíjať si, ovládať (svoje) v-e; výbuchy v-e; je ovládaný, stravovaný v-ami;
2. prudká náklonnosť, náruživá láska, obyč. k druhému pohlaviu: Prilipla k nej neobyčajnou vášňou. (Tim.); opanovala ho v. k žene; Vášeň ho tiahla za ženami. (Greg.)
3. silná záľuba v niečom, prudká, neovládateľná túžba po niečom, po nejakej činnosti ap.: poľovnícka, rybárska, zberateľská v.; kresliarska v. (Al.);
4. predmet takejto túžby, záľuby: Jeho jedinou vášňou boli peniaze. (Vám.)
5. sila, prudkosť citu, zaujatosť, náruživosť, vášnivosť: „Jano, povedz!“ vraví Zuza nedočkavo, túliac sa k nemu s vášňou. (Tim.) Vžíval sa celou svojou detskou vášňou do úloh hrdinov. (Krno)