väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u; publ. → mlčiaca v.;
väčšinový príd.
väčšina väčšia časť celku (op. menšina): väčšina pracovníkov, podriadiť sa väčšine • majorita: získať majoritu
väčšina, -y, -šín ž. väčšia časť, väčší diel z nejakého celku (op. menšina): veľká, prevažná, drvivá, absolútna v.; prispôsobiť sa v-e, byť vo v-e, tvoriť v-u; byť zvolený (napr. nadpolovičnou, dvojtretinovou) v-ou hlasov; menšina sa podriaďuje väčšine; Väčšinu času zabralo maľovanie. (Al.) Duchovenstvo vyšlé z pomaďarčeného seminára bolo z veľkej väčšiny protinárodné. (Vaj.);
väčšinový príd.: v-é zastúpenie; v-é obce s národnostnou väčšinou (na cudzom území); v-é (jednotné roľnícke) družstvo kde je väčšina obyvateľov obce členmi družstva
(jedna) väčšina; (bez) väčšiny; (k) väčšine; (vidím) väčšinu; (hej) väčšina!; (o) väčšine; (s) väčšinou;
(dve) väčšiny; (bez) väčšín; (k) väčšinám; (vidím) väčšiny; (hej) väčšiny!; (o) väčšinách; (s) väčšinami;