väzba1, -y, -zieb ž.
1. spôsob spájania; spájanie jednotlivých častí do celku; výsledok takéhoto spájania: Stará mati mojej novej väzbe svätých viet dlho neverila, ale pozdejšie prišla mi na fígeľ. (Taj.);
text. vzájomné kríženie a spájanie nití a útku v tkanine; spôsob, akým sa prepletajú nite pri tkaní a pletení: plátnová, keprová, atlasová v.;
chem. spôsob vzájomného spájania atómov do molekúl;
gram. závislosť jedného vetného člena al. slova od druhého, vyjadrená pádom mena, rekcia; konštrukcia: syntaktická, slovesná, predložková v.; neosobná, polovetná v.; štýl. vybočenie z v-y anakolút;
el. tech. druh zapojenia na zosilňovanie elektrických striedavých prúdov; hud. v. tónov, akordov ich melodické a akordické spájanie;
2. pevný obal knihy zhotovený viazaním viazačskou prácou: kožená, plátenná, poloplátenná v.;
3. stav. drevená konštrukcia dr. žiaca plochu strechy: Väzba na stajni sprašťala. (Kuk.);
väzbový i väzobný príd.: el. tech. väzbový kondenzátor; gram. väzbové prídavné mená; väzobná prípona;
väzbovosť, -ti ž.
väzba2, -y, -zieb ž. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb, väzenie: vyšetrovacia v.; dať niekoho do v-y; prepustiť niekoho z v-y