víla, -y, víl ž. v ľudovom bájosloví, v rozprávkach mytologická bytosť v podobe krásnej devy, ženy, žijúca obyč. v lesoch al. vo vode: dobrá, zlá v. vodná, morská, lesná v.; krásna ako v. o krásnej žene al. dievčati; Slečna v tanci sa vznášala ako víla (Kuk.) ľahko a pôvabne;
pren. expr. pekné dievča al. pekná mladá žena: Kráčal som v mladíckych rozpakoch, popri mne cupkala moja víla. (Žáry) I starší, keď na tú milú vílu pozreli, cítili v sebe veselšie žilky zahrávať. (Lask.)