vírenie, -ia str.
1. prudký krúživý, vírivý pohyb, vír: v. elektrónov v železe; pren.: V tomto ruchu, šume a vírení držal sa Pavel tesne pri Koreskovi (Jil.) zmätku; časovo v. (Vaj.) prudký kolobeh života;
tel. prudké otáčavé pohyby;
2. zvuk spôsobený rýchlym kmitaním (o niektorých hudobných nástrojoch): Vírenie bubna ozvalo sa kostolom. (Kuk.)