vôľa1, -le ž.
1. schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, schopnosť chcieť; povahová vlastnosť založená na tejto schopnosti: slobodná v., pevná, nezlomná v., expr. železná, oceľová v.; sila v-e; Som predsa človek, mám vôľu. (Taj.) Čelo prezrádzalo človeka vôle a činu. (Urb.)
2. vedomá snaha o dosiahnutie, uskutočnenie nejakého cieľa; chcenie, odhodlanie, predsavzatie; ochota: Janko prišiel s pevnou vôľou bojovať a zvíťaziť. (Mor.) Rastie naša vôľa prekonávať plány. (Fr. Kráľ) Prišiel som v dobrej vôli vec prekonať. (Fig.) Čím väčší pán, tým menej dobrej vôle do práce. (Vám.) Aby si videla moju dobrú vôľu, pridám sa k vám. (Stod.)
● hovor. ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností, vôbec nie;
3. výsledok rozhodovania; požiadavka, žiadosť, prianie; úmysel: v. ľudu, v. národa; rodičovská v.; presadiť svoju v-u; nanútiť, vnútiť niekomu svoju v-u; plniť, vykonávať, uskutočňovať v-u niekoho; robiť niečo z vlastnej v-e dobrovoľne; konať proti svojej v-i nedobrovoľne, z donútenia; robiť niečo z v-e niekoho na žiadosť niekoho; posledná v. závet, testament; Naša vôľa je zákonom. (Vaj.) Počujte moju nezmeniteľnú vôľu. (Jégé) (Otec) nepripustil nesúhlas s jeho zvrchovanou vôľou. (Al.)
● v. osudu, božia v. v idealistickom chápaní tajomná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha, ktorej pôsobeniu sa nemožno vyhnúť; hovor. urobiť, dať niekomu (všetko) po v-i vyhovieť mu (vo všetkom); to (niečo, niekto) mi je (nie je) po v. to (niečo, niekto) sa mi páči (nepáči; to mi je (nie je) proti v-i s tým nesúhlasím (súhlasím); byť niekomu po v-i (o žene) oddať sa niekomu; mať v-u na niečo želať si, mať chuť; mať (užiť) niečoho do /milej) v-e dosť, dosýta, veľa;
4. sloboda konania, možnosť slobodne rozhodovať; slobodna, voľnosť: dať, nechať niekomu v-u vo všetkom; Smelý jak hôrne potoky, jak vietor svojej vôle. (Botto)
● to je na tvojej v-i môžeš sa sám rozhodnúť;
5. hovor. citové rozpoloženie, naladenie, nálada: mať dobrú, zlú v-u; Bola v ružovej vôli. (Vaj.); byť bez v-e zle naladený, bez záujmu
● nevie, čo má robiť od v-e je rozjarený, samopašný;
vôľový príd. k 1: v. popud, v-á činnosť; v-é vlastnosti človeka;
vôlička i vôľuška, -y ž. zdrob. expr. k 3-5
vôľa2, -le ž. tech., stroj. medzera umožňujúca voľný pohyb určitej časti stroja vnútri inej časti: v. ložiska, piesta; veľká, malá v.