výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad; v-é postavenie osobitné; v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;
výnimočne prísl.;
výnimočnosť -i ž.