výron, -u m.
1. samovoľné vytekanie, výtok: krvný v.; v. krvi do mozgu; geol. sopečný v. vyliatie lávy na zemský povrch; ban. v. plynov náhle uvoľnenie;
2. expr. prejav, výplod: v. žiaľu (Šolt., Urbk.); Šafárikova reč bola krásnym výronom veľkej duše. (Škult.) Trávnice... výron mysli ľudu môjho. (Hviezd.)