výzva, -y, -ziev/-zev ž. ústny al. písomný prejav, ktorým niekoho na niečo vyzývame: v. do boja; v. k obyvateľstvu; v. na súťaž; Jeho rodina dávala výzvu do novín. (Bedn.) Čírymi výzvami nemožno zburcovať široké masy. (Jes-á) Pouličné zosilovače opakovali výzvu. (Ondr.); telefónna v.;
lingv. jedna z funkcií jazyka; apel;
výzvový príd.: lingv. v. prostriedok