voždy p. vždy
vždy, hovor. i vždycky (kniž. zastar. i voždy) prísl.
1. stále, neustále, ustavične: Dosiek má na sklade vždy nadostač. (Kuk.) Roboty bolo vždy dosť. (Taj.) Túžba po umeleckom tvorení držala ho vždy mocne. (Vaj.) Mojej mamičky vždycky chlieb na stole. (Ráz.-Mart.) Záležitosť stávala sa voždy zamotanejšou. (Urbk.) Duša voždy len po nebi túži. (J. Kráľ)
2. v každom prípade, každý raz: mať v. pravdu; v. vyhrávať; Tu sa radi schádzali, lebo ich vždy vďačne prijali. (Vans.) Skúsenosť je vždy čosi hodná. (Kuk.) Laco a Števo sa hádali ako vždy. (Jégé) Sila a sláva rastie vždy z lona bolestí. (Bunč.) Kráľ šalamún dbal voždy o prestola česť. (Hviezd.)
● vždy a všade za každých okolností