vak, -u m.
1. obal, vrece (obyč. podlhovastého tvaru), obyč. opatrené rôzne upravenými držadlami a slúžiace na uschovanie a prenášanie vecí, druh tašky: plátený, kožený v.; Pomohla mu poskladať šaty do cestovného vaku. (Vans.); vak s potravinami na cestu (Fel.); noše a vaky (na vodu) na veľblúdoch (Hviezd.);
2. biol. časť živočíšneho al. rastlinného organizmu v podobe dutiny, obalu, vrecka, v ktorom bývajú obyč. uložené iné orgány: anat.: spojivkový v. dutina medzi zavretými mihalnicami a očnou buľvou; slzný v.; pľúcny v.; osrdcovníkový v.; zool. medový v. u včiel; bot. zárodočný, klíčny v.;
vakový príd.: v-é vaječníky rýb;