vakovka -y -viek ž. hovor. omietka: čerstvá v.
vakovka -ky -viek ž.
vakovka -y ž. ‹maď < n› hovor. omietka: čerstvá v.
omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru • hovor.: vakovka • kožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovka • stav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka)
vakovka p. omietka
vakovka, -y, -viek ž. hovor. omietka: v. domu, stien; Namiešal malty a napráva opadanú vakovku na stenách. (Al.); cementová v. (Kuk.) Kričal, až vakovka opadúvala (Jes.) veľmi, silno.