Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

varovať nedok.

1. upozorňovať na nebezpečenstvo: v. pred zlým vplyvom, pred nepriateľom; v-ujem vás, nerobte to! výstražné v-nie

2. strážiť, dozerať, chrániť: ostane doma v.

3. pestovať (význ. 5): v. dieťa na rukách

// varovať sa dávať si pozor, chrániť sa: v. sa pred nebezpečenstvom; expr. v. sa niečoho ako ohňa byť veľmi opatrný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
varovať ‑uje ‑ujú nedok.; varovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť savystríhať savarovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvomzried. striezť sa: striezť sa vinyvyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiukryť sazabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom


napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínaťupozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížilidohováraťdovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosťvarovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúcholpoúčaťpoučovaťnaúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správaťdidaktizovať: didaktizujúca staršia spisbamoralizovaťmentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentorujehovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujúnár. dotrýzňať (Kukučín)


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť


varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sastrániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkovbyť obozretný: pred všetkým je obozretnývystríhať savyhýbať (sa)bočiťobchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov


varovať 1. upozorňovať na nebezpečenstvo • vystríhať: varoval ho pred zlým vplyvom; lekár ho vystríhalnapomínať (karhavo varovať): napomínal žiaka, aby sa učil

2. p. dozerať, opatrovať 3. p. pestovať 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

varovať sa, -uje, -ujú nedok. (čoho, koho, pred čím, pred kým i s neurč.) chrániť sa pred niečím, pred niekým, strániť sa niečoho, niekoho, byť obozretný, dávať si pozor: Zlého aby si sa varovala ako ohňa. (Vans.) Varuj sa mojich rúk. (Chal.) Varuj sa jej. (Kuk.) Pred ním sa varuj, utekaj, kam najďalej môžeš. (Škult.) Varuj sa urobiť to!


varovať1, -uje, — ujú nedok. (koho, koho pred kým, pred čím) dávať niekomu výstrahu, napomínať k opatrnosti, vystríhať pred niekým, niečím, upozorňovať na nebezpečenstvo: Varujem vás, nerobte to! (Stod.) Priatelia ho varovali, aby bol opatrnejší. (Taj.); výstražné varovanie (Heč.); v. niekoho pred nepriateľmi, pred nebezpečenstvom


varovať2, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) opatrovať, chrániť, stráži: To (zrkadielce) si varuj ako svoje oči. (Dobš.) Pes mu už od rokov varoval ovce. (Dobš.) Ja si budem býčka varovať. (Skal.) Peniažky si varuj; keď dostaneš diškréciu, nemiňže ju (Taj.) šetri. Varuj dušu na doline, zahúkal Šimon, ako bol zvyknutý húkať v šlógu pri spúšťaní kmeňov (Chrob.) výstražné znamenie (p. i varuj).

2. (koho, čo i bezpredm.) dávať pozor na niekoho, opatrovať, pestovať (obyč. malé dieťa): v. dieťa (na rukách); Ženy na rukách varujú deti. (Taj.) Dala som jej na ruky dieťa, aby ho varovala. (Tim.) Pani majstrová mu dá plienky plákať, zametať a varovať. (Kuk.);

opak. varúvať i varovávať, -a, -ajú;

dok. k 2 zavarovať


varuj i varúj cit.

1. používa sa ako zvolanie pre výstrahu (najmä u drevorubačov pri spúšťaní dreva);

p. i varovať2: Z druhej plte počujem mocný krik chlapov: „Varúúúj! Žena sa ti topííí!“ (Janč.)

2. apel pri zaháňaní, odháňaní, choď preč: Hybaj v čerty, varúj! (J. Kráľ)

Morfologický analyzátor

varovať nedokonavé sloveso
(ja) varujem VKesa+; (ty) varuješ VKesb+; (on, ona, ono) varuje VKesc+; (my) varujeme VKepa+; (vy) varujete VKepb+; (oni, ony) varujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) varoval VLesam+; (ona) varovala VLesaf+; (ono) varovalo VLesan+; (oni, ony) varovali VLepah+;
(ty) varuj! VMesb+; (my) varujme! VMepa+; (vy) varujte! VMepb+;
(nejako) varujúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor