varovať nedok.
1. upozorňovať na nebezpečenstvo: v. pred zlým vplyvom, pred nepriateľom; v-ujem vás, nerobte to! výstražné v-nie
2. strážiť, dozerať, chrániť: ostane doma v.
3. pestovať (význ. 5): v. dieťa na rukách
// varovať sa dávať si pozor, chrániť sa: v. sa pred nebezpečenstvom; expr. v. sa niečoho ako ohňa byť veľmi opatrný
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu
chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť sa • vystríhať sa • varovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvom • zried. striezť sa: striezť sa viny • vyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiu • kryť sa • zabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí
p. aj chrániť
varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sa • strániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkov • byť obozretný: pred všetkým je obozretný • vystríhať sa • vyhýbať (sa) • bočiť • obchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov
varovať 1. upozorňovať na nebezpečenstvo • vystríhať: varoval ho pred zlým vplyvom; lekár ho vystríhal • napomínať (karhavo varovať): napomínal žiaka, aby sa učil
2. p. dozerať, opatrovať 3. p. pestovať 4
varovať sa, -uje, -ujú nedok. (čoho, koho, pred čím, pred kým i s neurč.) chrániť sa pred niečím, pred niekým, strániť sa niečoho, niekoho, byť obozretný, dávať si pozor: Zlého aby si sa varovala ako ohňa. (Vans.) Varuj sa mojich rúk. (Chal.) Varuj sa jej. (Kuk.) Pred ním sa varuj, utekaj, kam najďalej môžeš. (Škult.) Varuj sa urobiť to!
varovať1, -uje, — ujú nedok. (koho, koho pred kým, pred čím) dávať niekomu výstrahu, napomínať k opatrnosti, vystríhať pred niekým, niečím, upozorňovať na nebezpečenstvo: Varujem vás, nerobte to! (Stod.) Priatelia ho varovali, aby bol opatrnejší. (Taj.); výstražné varovanie (Heč.); v. niekoho pred nepriateľmi, pred nebezpečenstvom
varovať2, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) opatrovať, chrániť, stráži: To (zrkadielce) si varuj ako svoje oči. (Dobš.) Pes mu už od rokov varoval ovce. (Dobš.) Ja si budem býčka varovať. (Skal.) Peniažky si varuj; keď dostaneš diškréciu, nemiňže ju (Taj.) šetri. Varuj dušu na doline, zahúkal Šimon, ako bol zvyknutý húkať v šlógu pri spúšťaní kmeňov (Chrob.) výstražné znamenie (p. i varuj).
2. (koho, čo i bezpredm.) dávať pozor na niekoho, opatrovať, pestovať (obyč. malé dieťa): v. dieťa (na rukách); Ženy na rukách varujú deti. (Taj.) Dala som jej na ruky dieťa, aby ho varovala. (Tim.) Pani majstrová mu dá plienky plákať, zametať a varovať. (Kuk.);
opak. varúvať i varovávať, -a, -ajú;
dok. k 2 zavarovať
varuj i varúj cit.
1. používa sa ako zvolanie pre výstrahu (najmä u drevorubačov pri spúšťaní dreva);
p. i varovať2: Z druhej plte počujem mocný krik chlapov: „Varúúúj! Žena sa ti topííí!“ (Janč.)
2. apel pri zaháňaní, odháňaní, choď preč: Hybaj v čerty, varúj! (J. Kráľ)