večer1, -a, 7. p. -e, mn. č. -y m.
1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.; letný v.; nedeľný v.; neskorý v.; dlhé zimné v-y; chýli sa k v-u, nastáva, prichádza v.; stráviť v. pri knihe; od (včasného) rána do (neskorého) v-a celý deň; od v-a do rána celú noc; k v-u podvečer; Už sa večer skláňal nad mestom (Zúb.) večerilo sa. Museli v zime po večeroch chodiť do školy. (Tomašč.) silvestrovský v. 31. decembra; Štedrý, arch. i Dohviezdny v. pred prvým vianočným sviatkom; Dobrý večer! pozdrav; pren. v. života staroba
● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave; niekedy treba rozhodnutia odložiť, aby sme si vec lepšie rozmysleli. Netreba chváliť deň pred večerom netreba sa predčasne radovať.
2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.; slávnostný v.; hostiny, žúry a večery, ktoré Boháčková dávala na počesť svojich priateľov (Urb.);
večierok1, -rka/-rku m. zdrob. expr. k 1: Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.)
večer2 prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domov až neskoro v.; ísť v. do kina; včera v.; ísť v. spať
● Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi.