Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
večeradlo, -a, -diel str. zastar. jedáleň, miestnosť, v ktorej sa večeriavalo: On (Kristus) sťa otec — v kľudnom večeradle ich zhromaždil, by s nimi posledný raz jedol baránka. (Hviezd.) Raz hostiteľom chcel byť básnik; však ním skoro vytriezvenie zvládlo: i zavrúc skromné večeradlo, sám dá sa fedrovať sťa hosť. (Hviezd.)
večera, -e, 3. 6. p. -i, mn. č. -e, -í, -iam, -iach, -ami ž. jedlo, ktoré sa jedáva vo večerných hodinách, jedno z hlavných jedál dňa: uvariť v-u, podávať v-u; zjesť v-u; ísť na v-u; pozvať niekoho na v-u; slávnostná v.; svadobná v.; dávať v-u obyč. pre väčšiu spoločnosť, napr. diplomatickú ap.; studená v. nie varená, pozostávajúca obyč. z údenín, syrov ap.; náb.: posledná večera ktorú podľa kresťanskej tradície požíval Kristus s učeníkmi pred svojou smrťou; Večera Pána (Pánova) symbolické prijímanie chleba a vína (u reformovaných); štedrá v. (Taj.) štedrovečerná;
večerička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
večerami, zried. večermi, expr. i večierkami prísl. vždy večer, vo večernom čase, po večeroch: Strýko a vincúr večerami strieľajú do vzduchu. (Al.) Rada vyčkávala tu večermi na návrat čriedy. (Skal.) Večermi na posteli robil si s ním celé predstavenie. (Švant.) Stretávam ho, keď sa večierkami vracia z práce. (Gab.) Čítala ju (knižku) večierkami, keď už ležala v posteli. (Zúb.)
večerať, -ia, -ajú nedok. (bezpredm. i čo) jesť večerné jedlo, večeru: v. doma, v jedálni, v reštaurácii; v. zemiaky s mliekom; Za stolom sedí a večeria Pavo. (Heč.);
opak. večeriavať, -a, -ajú
dok. navečerať sa i povečerať
večerenie, -ia str. čas, keď sa začína stmie. vať, večeriť, podvečer, čas mrkania, stmie. vanie (Ondr.)
večer1, -a, 7. p. -e, mn. č. -y m.
1. denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci: tmavý, daždivý v.; letný v.; nedeľný v.; neskorý v.; dlhé zimné v-y; chýli sa k v-u, nastáva, prichádza v.; stráviť v. pri knihe; od (včasného) rána do (neskorého) v-a celý deň; od v-a do rána celú noc; k v-u podvečer; Už sa večer skláňal nad mestom (Zúb.) večerilo sa. Museli v zime po večeroch chodiť do školy. (Tomašč.) silvestrovský v. 31. decembra; Štedrý, arch. i Dohviezdny v. pred prvým vianočným sviatkom; Dobrý večer! pozdrav; pren. v. života staroba
● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave; niekedy treba rozhodnutia odložiť, aby sme si vec lepšie rozmysleli. Netreba chváliť deň pred večerom netreba sa predčasne radovať.
2. večerná spoločenská udalosť, obyč. s kultúrnym programom, večerná slávnosť, zábava ap., večierok: kultúrny, recitačný, diskusný v.; slávnostný v.; hostiny, žúry a večery, ktoré Boháčková dávala na počesť svojich priateľov (Urb.);
večierok1, -rka/-rku m. zdrob. expr. k 1: Večierok tichučký, tma padá na hory. (J. Kráľ) večierky, keď mesiačik svietil (Urb.)
večer2 prísl. vo večernej dobe, počas večera: vrátiť sa domov až neskoro v.; ísť v. do kina; včera v.; ísť v. spať
● Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom, pasívnom človekovi.