veľký, 2. st. väčší príd.
1. majúci značné rozmery, značný rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, zaberajúci veľa miesta, rozsiahly (op. malý): v. dom, v. pozemok, v-á záhrada; v-á rieka, v-é mesto, v. štát; v-é okno, v-á izba, v. stôl; v. nos, v-é oči, ruky, nohy, v-é ústa; dieťa má v-ú hlavu; v-á porcia (napr. obeda); v-é pivo 1/2 l; v. výstrih (na šatách); v-á večerná toaleta obyč. dlhé a náročné šaty pre večerné príležitosti; mať v-ú domácnosť rozsiahly byt a početnú rodinu; v-á abeceda, v-é písmená; v. formát (papiera, obálky), pren. hovor. o veľkorysom človeku; hovor. v-á voda a) hlboká, b) povodeň; hrnúť sa, hnať sa ako v-á voda rýchle, hlučne prichádzať ap.; kamene okrúhle a veľké ako husie vajce (Ondr.); s očami ako päsť veľkými (Urb.); hovor. v-á omša; hist. Veľká Morava Veľkomoravská ríša; pren. človek v-ého srdca veľkorysý; v rozličných odbor. názvoch: anat. v. krvný obeh ktorý rozvádza krv po celom tele; v. mozog; bot. myší chvost veľký; kozia brada väčšia; zool. drop veľký; rybár najväčší; astron. Veľký voz súhvezdie; geogr. Veľká Fatra; Veľká Británia
● výroba, kúpa, predaj vo veľkom en gros; chov (napr. dobytka) vo veľkom v značnom množstve, veľkochov; Smrť kosila vo veľkom (Zúb.) ľudia hromadne umierali; viesť v. dom okázale žiť; hovor.: mať v. jazyk byť hašterivý, uštipačný ap.; jesť v-ou lyžicou byť na hostine; žiť na v-ej nohe neprimerane svojim možnostiam, okázale; strach má v-é oči (úsl.) keď sa človek bojí, všetko zveličuje; má v-é oči chce viac, ako zvládze, postačí minúť ap. (obyč. pri jedení); ísť na v-ú stranu vyprázdniť si črevá; hovor. expr. robí v-ú vodu okázale, nápadne sa správa, aby upozornil na seba;
2. dosahujúci značnú (pomernú) výšku, vysoký (op. malý): v. človek, v. pes, kôň; v. strom; človek o hlavu väčší odo mňa; Veľký kostnatý sedliak vyšiel z banky (Taj.)
3. nevyhovujúci značnými, neúmernými rozmermi, voľný (op. tesný, úzky): šaty, topánky, rukavičky sú mu v-é, klobúk je mu v.;
4. i spodst. nachádzajúci sa v dospelom veku, dospelý: keď budem v. keď dospejem; Zabúdaš, že sme už veľkí. (Tim.) Ty si veľké dieťa (Jégé) hoci si dospelý, správaš sa ako dieťa. Veľké, malé, staré, mladé — či je všetko na svadbe? (Ráz.-Mart.) Má jarmoky rád a z rozprávania veľkých vie, po čo sa ta chodí. (Ráz.-Mart.)
5. majúci veľa členov, početný: v. národ, v-á skupina ľudí; v-á rodina; v-é pracovisko;
6. dosahujúci nadpriemernú úroveň al. pevyšujúci očakávaný účinok, značný, veľmi badateľný: v. rozdiel; v. účinok, v-é nešťastie; v-é nedostatky; s v-ou pravdepodobnosťou; vo v-ej miere; v. výber (napr. tovaru v obchode); na v-é prosenie (niečo urobiť ap.); hovor.: je v. dobrák; je v. somár, hlupák; v. oheň mohutný a rozsiahly požiar; zarobiť v-é peniaze veľa peňazí
● s malou robotou v. poplach mnoho kriku pre bezvýznamnú vec; z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) aj zdanlivo bezvýznamné veci môžu mať ďalekosiahle následky;
7. majúci značnú hodnotu, mieru, úroveň, značný stupeň nejakej vlastnosti, majúci vysokú kvalitu al. značnú kvantitu, vysoký: v. tlak, v-á frekvencia, v-á rýchlosť, v-á teplota; v. obsah cukru, soli; v. plat; v-á škoda, zaplatiť za niečo v-ú cenu; v-á účasť na niečom;
8. majúci značný účinok, výdatný, silný, prudký, intenzívny: v. dážď, vietor, v-á búrka; v-á horúčava, zima; v-á radosť, bolesť, v. žiaľ, hnev; v-é trápenie, v-á námaha; v-á láska, v-é priateľstvo; v. význam, v. záujem; v-é upratovanie dôkladné; v-é pranie obyč. posteľnej bielizne al. veľkého množstva bielizne; veľkým hlasom zvolal (Karv.) silno, hlasno;
9. silný, horlivý, nadšený: v. športovec, fanúšek; v. rybár; byť v-ým priateľom, milovníkom niečoho rád niečo mať, s obľubou to robiť; veľká milovníčka a zberateľka národných piesní (Taj.);
10. významný, dôležitý, závažný: v. človek, v. duch človek vysokých duchovných kvalít; v. spisovateľ, básnik, umelec; v. bojovník za práva ľudu; mať v-é úlohy, v-é poslanie; herec dostal v-ú úlohu (rolu); hrať v-ú úlohu (v niečom); v-á vina, zodpovednosť; to je v-á vec dôležitá, závažná záležitosť, závažný fakt; v-á novina, udalosť, v. objav; nastala jeho v-á chvíľa, bol to jeho v. deň; pokojne, akoby sa nič veľkého nedialo (Tim.); mať v-ú váhu (napr. zavážiť v spoločnosti); Mala by veľkých hriech na svedomí. (Kuk.); hovor. na v-é sviatky obyč. na Vianoce a na Veľkú noc; Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku r. 1917; Veľká vlastenecká vojna obranná vojna SSSR v r. 1941-1945; cirk. Veľký piatok, Veľná noc; Veľký týždeň týždeň pre Veľkou nocou
● mať v-é slovo mať rozhodujúci vplyv; to je v-é slovo závažný výrok;
11. dlhý (časove): v. časový odstup; po väčšej chvíli; v-é zdržanie, meškanie (napr. vlaku); v-á prestávka (napr. v škole), v-é prázdniny;
12. spoločensky al. majetkove vyššie postavený; mocný, vynikajúci majetkom al. rodom: v-í gazdovia (Tomašč.) majetní; Veľkí páni, najmä v spoločnosti starších dám, ako-tak zadržali istú vážnosť. (Jégé)
● hrá v-ého pána správa sa, žije neprimerane svojim možnostiam; hovor. expr. v-é zviera o vysokopostavenom, vplyvnom človekovi: Riaditeľ je tamhore dobre zapísaný, ktovie, akým veľkým zvieraťom sa stane. (Zgur.);
na veľko: Roztvoril prižmúrené oči na veľko. (Vaj.) Ja chcem (víno) predávať na veľko i na drobno (Kuk.) vo veľkom;
veľko prísl. zriedk.: Preto sa s dcérou rozlúčila tak proste a veľko (Zel.) veľkoryse.