Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak, -a m.

1. zariadenie (napr. stojan, hák pripevnený na niečom) na vešanie, odkladanie šatstva, klobúkov, uterákov al. iných predmetov: v. na šaty; zavesiť klobúk na v.; stojanový v.; drevený, kovový v.; Nad stolom na vešiaku (visia) pestré dáždniky. (Vaj.)

2. zariadenie na vešanie šatstva (obyč. do skrine), svojím tvarom vystužujúce partiu šiat v ramenách, ramienko;

3. tech. časť nosníka;

vešiakový príd.: tech. v-é ložisko uložené na vešiaku;

vešiačik, -a/-čka m. zdrob.

(jeden) vešiak; (bez) vešiaka; (k) vešiaku; (vidím) vešiak; (hej) vešiak!; (o) vešiaku; (s) vešiakom;

(tri) vešiaky; (bez) vešiakov; (k) vešiakom; (vidím) vešiaky; (hej) vešiaky!; (o) vešiakoch; (s) vešiakmi;