vedomosť, -ti ž.
1. obyč. v mn. č. vedomosti súhrn poznatkov nadobudnutých štúdiom a skúsenosťami; vedenie, znalosť: mať veľké, bohaté, rozsiahle, trvalé v-i; mať nedostatok základných v-í; získavať, čerpať v-i; rozširovať, dopĺňať, prehlbovať svoje v-i; školské v-i; teoretické, praktické, odborné v-i; Ohromuje ho vedomosťami z latinčiny. (Gráf); papierové, knižné v-i neopierajúce sa o prax;
2. trochu zastar. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si: O troch prvých mám vedomosť (Záb.) viem. Nemám vedomosti o tom, že by tento chlap mal čosi podpisovať. (Smrč.);
vedomostný príd. kniž.: vedomostný obsah života (Mráz)