vietor [ve-, vie-, ví-, vé-; -or, -(e)r] m
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny, tak zie rotthaus nass miestky gest prewraczeny (P. ĽUPČA 1566); zesslo se ssindela nad polatu nad pekarnu, kde bil wgieter zhodyl no 200 (TRENČÍN 1652); wyetr weliky a prudky, kdy fučy, klaty, poraža a potyera, kdekolwek se obracya (KoB 1666); dobry wieter wial na stolgecs (ŽILINA 1700); škodila sj anebo pusstala-li sj wietor? (KRUPINA 1741); wy gste essče sotwa slychaly o mline, kterj bi netahla any woda, any weter, any lychwa (CP 1757); (Pán), který dopústil, aby wjl wétr od západu nagprudssý (KB 1757); Pán, který wiwédel sinuw Israela ze zeme púlnočního wetru (BN 1790) z Egypta; uhljar dobrowolne wiznal, že sy slaninu pgekol a wtom že mu wetor wichitil, tak že se hora zapalila (PONIKY 1797);
x. pren smrt wssech lidi gako witer z koreňem wiwraca, tych, ktery prw nečo byli, na wniwec obraca (GV 1755) (o márnosti a pominuteľnosti); než nadechnuty sucz zlým vetrem a trunkem, z hnevem a z hrozbu od nas vyhledaval (VELIČNÁ 1698 E) podpichnutý, nahnevaný, nazlostený; len sme yako we wetre prewraczenim rozumem vytrženj byli (KRUPINA 1695- 1716) bez rozumu; twe chimericke swatostne spogeni wetru we wreci predawanemu podobne gest (DuH 1723) (o niečom nestálom); nech bywagú gakožto prach pred obljčagem wetra a angel Pane nech potjská gych (hriešnikov) (BlR 18. st) rozmetaní, zničení; zdaliž se to wssecko samo od sebe stalo, aneb ho (svet) witr w gedno zffukol? (UD 1775) bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu, samo; nikdy by on (Boh) nezanecháwal any nagmenssy wetr fukáti naproty swym wywolenjm (BlR 18. st) ochraňoval by ich; tu pak Eulogius wytr ssčesty swého požiwal (PT 1769) žil v šťastí; coss gest picha a winassanj sebe sameho nad ginich lidi? Nic gineho, krome nespokogni a blazniwi wieter (SPr 1783) (o bezcennosti); nech na was nikdy newege wiceg dobri witr (GŠ 1758) nech sa vám viac nedarí, nech nemáte šťastie; podrobim gjch (nepriateľov) gako prach pred twáru wetra, gako w ulicách zhladim gjch (BlR 18. st) zničím, rozmetám ich
L. od v-u odtok med chorobné nahromadenie tkanivovej tekutiny v tkanive tela, prejavujúce sa opuchnutím na jeho povrchu, opuch, nadutie: emphyzema: od wetru odtok (KS 1763); v. vpúšťať vdychovať: inspiro: wdychám, wefukugem, nadymám, powetrj, wetr wpússťám, nadychám (KS 1763); plášť v-om znechaný široký: plásst kmentowy obdlžny a wetrum znechany (PT 1778); polnočný v., v. od polnoci severák: boreas: witr od pulnoci (NP 17. st); boreas: wetr púlnočny (KS 1763); západný v., v. od západu slnka, záchodný západný vietor: argestes: wetr zachodny k púlnoci; caurus: wetr od západu slúnka; circius: tuhy wetr západny; favonius: západny wetr, od západu slúnka wetr (KS 1763); v. nešporný, od poludnia, poludný, poludňajší, africký, afrikánsky v. južný vietor: africus, collaterales: viter letnj a zimnj, witer afrjcky (KoB 1666); (prístav) ležy k wetru nesspornimu (Le 1730); notus: poledny wetr, od poledňa wegjcy; libs: affrykánsky wetr (KS 1763); wetri polednegssge w tento čas na wichodu slunce rano radi wegu; zhromaždiť od štyroch v-ov koho zhromaždiť zo štyroch svetových strán z celého sveta: tehdass possle (Boh) angelj swe a zhromaždi wiwolene swe ode čtir wetruw (Le 1730); rozohnať na štyri v-y nebeské koho rozohnať do celého sveta: nebo na sstyri wetri nebeské rozehnal sem wás, powjdá Pán (KB 1756); činiť vo v. bez úžitku, do vetra: kdo čokoliw činí, we weter činí (BN 1789); netočiť sa, nepohnúť sa každym v-om nedať sa ovplyvniť: abychom se netočili každym wetrem včeni (DuH 1723); neb tať gest weliká mudrost, nepohnuti se každým wětrem slow (KO 1782)
F. gako tén, ktery lapá stjn a honj wetr, tak y tén, ktery pozoruge na lhawé wideňá (KB 1757) robí zbytočnú robotu; (mnohí farári) čistý weter magú w míssku, predca nisstmén tú nagwetssú príweťiwosť k hosťum magú (BPr 1787) nemajú nič, majú prázdne vrecko; nestáli a wetrem podssyti lyde (PP 1734) vetroplachovia; nisst neni w knihách gegích, kterák ríkáme, wetrem podssité, nisst, čo bi dobrowolnost čítagících pochitáwalo (BN 1789) prázdne, nič neobsahujúce, hlúpe; gako swet bežy, tak se musy clowek ssikowaty a nekdy y po wetre plasst pustity (ZA 1676) prispôsobiť sa; kam wjtr, tam plásst (WU 1750) (o nestálom človeku); kdo bez ponjženosti shromážďuge ctnosti, tenť prach na wětr sype (MPS 1777) robí zbytočnú prácu; koho wjtr na zem zwalj, toho každý kigem walj (SiN 1678) svet má rád iba šťastných a úspešných ľudí; ach, krestane, gesli stlupi nebesuw sa trasu, co učini trstina, na kazdy witer se klatica (MK 18. st) (o nestálom človeku); tieto pak (pokrm a nápoje) skrze wyetor k nam neprychazegj (SLK 1641-57) samy od seba; gako kdo wetry nahaňa, ňeb stiň do ruk chita, tak ten, kdo w ňegakeg wecy od snow prawdu pita (GV 1755) robí márnu, zbytočnú robotu; zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne (PP 1734) všetko má svoju príčinu; gako kwet, neb wjtr zchazy, tak mladost nasse uchazy (SiN 1678) rýchlo sa míňa, končí; odkud to pohazi, že tak mnozi milost Božj do wetru hazegi a zamitagi? (Le 1730) nevšímajú si, neprijímajú; slovo Božie na v. pustiť nevhodne použiť, bez uváženia: znamost, kteru predtjm o Bohu w swem naboženstwy mely, gako y Kristu a Pysma s(vätého) gedno slowo Božj na wjtr pustily a potupily (WO 1670); na v. mluviť, povedať niečo do v-a ľahkovážne, nerozvážne, bez rozmyslu hovoriť, tárať: zdáliž múdry odpowjdat bude gakč by na wetr mlúwil a naplnj hórkostu žalúdek swúg? (KB 1757); nemaš to (vyznanie) gen tak powedeti do wetra (UD 1775); v-u mluviť; na v. mluviť bez povšimnutia okolia, bez odozvy: wetru mlúwyl, neb druhy, nyeprimage ty slowa, y daleg ukrutne zlorečyl (PeP 1769); gakoby to Krystus toliko na žart ňegaky, aňeb na wyter mluwil (CDu 18. st)
2. vzduch, ovzdušie: dub když na wetre ležy, wzdicky se rad puka (DUBNICA n. V. 1722); ventilatio: na weter wykládani, susseni na wetri (KS 1763); kapitany, kdiž ludja takowe owoczja kradali, pre strach do wetra strjelal (BYTČA 1773); zdaliž richle trestal Buch Adama? ne, ale prechazal sa w ragi na wetri popolednj, neskoro obchazal (SQ 1781)
3. ban vzduch privádzaný do šachty: nektery kram k temu než musel by po klufte šahtu prebiti pre vetor (BOCA 1610)
4. aj vetry pomn črevné plyny, plynatosť v črevách, plyny v zažívacom trakte: zatwrzenj žaludka daremne wetry mnohe (činí) (KoB 1666); ruta s koprem zahradnim (:anethum:) u wine warena a pita kroti boleni bokuw a žreni bricha, kterež od wetru pochazi (RN 17.-18. st); muže rodička wetry a nadjmanj spokogugicy prassek užiwati (HT 1760); flatum ventris emittere: prirozeny wetr wypústiti; foeniculum inflationes levat: proty wetrom dobry kmjn (KS 1763); anyz wiháňa wetri, sslám z gater a s plúc roztrhuge (Zel 18. st); med ma y tu wlastnost, že naduwa a wetri cini (PR 18. st);
L. prirodzený v. vypustiť mať vetry: crepitum ventris emittere, reddere: prirozeny wetr wypustiti (KS 1763); v. v žalúdku nafukovanie, nadúvanie (v črevách): inflatio: wetr w žalúdku (KS 1763); vetríček dem k 1: tichj wetrjček kdi prewyewa, obžiwuge nas (KoB 1666); listy tech stromu lahodnjm wetričkem hnuté (VP 1764); lysteček se nech wege, kde wetrjček zawege (Se 18. st); (rozmarín) nema se držat w teple, ponewadž žada powetry a wetriček (NN 18. st); vetrisko aug: wssak nic meneg ay hotara sweho treta čest, ktera wetrisku položena gest, na welmy užitecnu magu (N. REPAŠE 1772 U1)