Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vetva -y -tiev ž.

1. konár, haluz: spodné v-y stromu

2. časť, zložka nejakého (rozdeľujúceho sa) celku: severná v. magistrály, ropovodu; škol. prírodovedná v. štúdia

3. súčasť istého spoločenstva: vedľajšia v. rodu; južná v. Slovanov;

vetvička -y -čiek ž. zdrob. k 1: v. čečiny

vetevný p. vetva

vetev p. vetva

vetva, -y, -tiev (star. i vetev, -tvi/-tve) ž.

1. časť stromu al. kra vyrastajúca obyč. z kmeňa, konár, haluz; odnož: lipová v., horné, spodné v-y stromov; holé, suché, polámané v-y; plodonosná v.; rozložené vetvy štíhly jedlíc (Ráz.); Čaká holúbka svojho, na mandľovníka si sediac vetvi. (Hviezd.); poľov. v. parohov;

2. časť, zložka, odnož rodu, národa al. iného ľudského spoločenstva: rodová v., vedľajšia v. rodiny; pokrvný v priamej v-e; vek rozpadnutia sa Slovanov na vetve (Dobš.); indoeurópsky jazyk sa rozdelil na v-y;

3. jedna z častí nejakého celku, zložka, rameno, odbočka: hrabovská vetva bielokarpatských výbežkov horský chrbát; škol. klasická, reálna v. (gymnázií) typ školy;

el. tech. vodič elektrického prúdu v prúdovom okruhu;

anat. časť nervového al. cievneho systému: krčná, lícna, srdcová, čuchová v., kožná, podkožná v.;

vetvový (star. i vetevný) príd.: ovoc. v. kruh, krúžok miesto na spodku vetvy, vetvičky, kde vetva prirastá, báza, pätka;

vetvička, -y, -čiek i vetievka, -y, -vok ž. zdrob.

1. malá, mladá vetva: myrtová v.;

2. anat. vedľajšia časť nervového al. cievneho systému: bubienková, lonová v.;

vetvičkový príd.: v-é krmivo napr. z vetvičiek vŕby, brezy ap.

(jedna) vetva; (bez) vetvy; (k) vetve; (vidím) vetvu; (hej) vetva!; (o) vetve; (s) vetvou;

(štyri) vetvy; (bez) vetiev; (k) vetvám; (vidím) vetvy; (hej) vetvy!; (o) vetvách; (s) vetvami;