vidieť, -í, -ia, rozk. viď, zastar. i vidz nedok.
1. mať schopnosť vnímať skutočnosť zrakom, očami, mať schopnosť dívať sa; nebyť slepý: dobre (zle) v. mať dobrý (zlý) zrak; nevidí je slepý; Horár vidí i v noci, keď chce, i vo dne môže oslepnúť. (Taj.) Vidí potme ako nočný dravec. (Zát.) Nemožno naučiť hluchého počuť a slepého vidieť. (Urb.) robí sa, že nevidí (akoby nevidel) nechce niečo zbadať, robí sa slepým; Dobre vidím? neklame ma zrak? Na oko už tri roky nevidel. (Tomašč.)
● žart. nevidí na oči je nepozorný, ako keby bol slepý; nevidí (si) ďalej od nosa je obmedzený, hlúpy, nemá rozhľad;
2. (koho, čo, na koho, na čo) vnímať očami, zrakom: v. niekoho, niečo jasne, zreteľne, zblízka, voľným okom, ako na dlani, slabo, nejasne; v. niečo na vlastné oči osobne sa presvedčiť; všetko, čo okolo seba vidíš; v. sa (niekoho) v zrkadle; Vidí pred sebou Annu. (Vaj.); nevidí na cestu, pod nohy; vidieť niekoho tvárou v tvár (Vaj.) zblízka, priamo; vidia si do očí; videné zjavy (Záb.); prirodzená inteligencia spájajúca knižné poučenie s videným (Min.); Už nevidí na šitie. (Podj.) Prizerám sa, prizerám. Koho to vidím? Otca. (Al.) Aha, vidz to radostne rozochvelé mesto! (Hviezd.); nechcem ťa ani vidieť si mi protivný, odíď; berie, čo vidí; musí mať (všetko), čo vidí je náročný al. chamtivý; vidí všetko dvakrát (dvojmo) o opitom; videl kus (veľa) sveta je skúsený, veľa cestoval; (je) tma, že si nevidí na nos, pred nos, že nevidieť ani na krok (pred seba), od nosa je veľmi tma; (nič) nevidí, nepočuje je veľmi zaujatý; díva sa, akoby ho nikdy nebol videl s úžasom, prekvapením, so zvedavosťou Ani Karol nedá sa vidieť, ani Tichý neprišiel viac dní (Vaj.) neukazuje sa u nás. Groša od neho nikdy nevidel (Taj.) nedostal. Viac očí viac vidí (prísl.) jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší. Čo oči nevidia, to srdce nebolí (prísl.) o čom človek nevie, to ho netrápi; to je taká pravda, ako že ma tu vidíš zaverenie; pren. hovor. Jej vlasy nevideli týždeň hrebeň nečesala sa týždeň; v. do budúcnosti veštiť, predpovedať budúcnosť
● zabolelo ho ap., že videl všetkých svätých (všetky hviezdy) veľmi; hovor. máš ho v. výraz popierajúci al. ironizujúci niekoho, niečo; v. sa v niekom mať ho veľmi (obyč. nekriticky) rád; Sála bola vyzdobená, že to svet nevidel (Sev.) veľmi, neobyčajne. To (toto) svet nevidel! Či to kedy svet videl! Kto to kedy videl! je to neslýchané. Radšej by som sa nevidel (na svete), radšej by som sa v hrobe, pod zemnou videl výraz veľkého zúfalstva al. veľkej hanby. V cudzom oku vidí smeť a vo vlastnom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby si nepriznáva a druhého chyby zveličuje; v. všetko (niečo) čierne byť pesimistom; v. všetko (niečo) ružové, v ružovom svetle byť optimistom (obyč. nekritickým); oko nevidelo, ucho nepočulo je to nevídané, neslýchané;
pren. kniž. byť súčasníkom, svedkom, pamätníkom niečoho: Ono (obdobie Moyzesa) videlo počiatky národnej i kultúrnej renesancie národa. (Vaj.) (Múry domca) videli kolísku Štefanovu. (Vaj.)
3. (čo, koho) vybavovať si v mysli, v predstavách, predstavovať si: vidí (v duchu) pred sebou celý svoj život; živo v. niekoho pred sebou; Vše sa jej zjaví ako zdravá, vše ju vidí chorú. (Taj.) Svoj život si ani inde nevidím ako vo Vieske (Tat.) neviem si predstaviť. Vidím ich ako dnes: ledva sa vliekli. (Jégé) Myseľ jeho lieta bohvie kade. Vidí seba v rytierskych šatách kráčať k zámku. (Kuk.) Rudopoľského videl už na márach (Vaj.) predstavoval si ho mŕtveho; vinica, v ktorej som predtým videl raj na zemi (Al.);
4. (čo, koho) ponímať, chápať, poznávať, uvedomovať si: súdruhovia, ktorí videli veci správne (Min.); nová látka, novo videná a podaná (A. Mat.) Človeka život učí vidieť veci triedne. (Lajč.) Matka vidí svoju zanedbanosť. (Al.) Ján cítil, že vie, že vidí jasnejšie. (Sev.) Maroš vidí, noc je celkom príjemná. (Ráz.); v tom videli záruku úspechu, príčinu neúspechu; Vidím, že s tebou ničoho nevykonám. (Jégé) Hreščo videl, koľko bilo (Tat.) uvedomoval si, aká je situácia; v. niekoho, niečo v pravom svetle (v pravej podobe) poznať, vedieť, aká je skutočnosť;
5. (z čoho, bezpredm., v kom koho, čo; v čom čo i so spoj. že) zisťovať, konštatovať; mať o niekom, o niečom istý názor: Z toho som videl, že sme sa tu netešili veľkej láske. (Jes.) Dostatočne vidíte i z toho, čo som povedal, že len práca bola jeho život. (Tat.) Vidím, si ucho, zasmial sa Žabka. (Krno) Ja že si inakší — ale vidím, vidím, že si falošný. (Kuk.) Nevidel v tom nič zakázaného. (Urb.); nevidieť východiska (z nejakej situácie); Nevidím v tom nijakej múdrosti (Vám.) Ja v tom vidím zrejmú tendenciu pohuckať proti vám verejnú mienku. (Urb.) Prečo chceš vidieť vo mne nepriateľa? (Vám.) Vidí v ňom básnika. (Krno); v. v niekom dobrého človeka; Čo ty hneď v každom slove vidíš! aký zmysel doň vkladáš.
6. (čo, čo na kom, na čom, v čom, v kom) pozorovať, badať, všímať si: Táto (žena) nevidí jeho prácu, není jej vzácna. (Taj.) Nikto nesmie vidieť na Emille, že namiesto šťastia sa jej ušlo horkosti. (Laz.) Už som videl na ňom — ľa, prelietavý vtáčik. (Smrč.) Videl si na jeho tvári, že mu je v hlase človeka čosi nepríjemné. (Fig.) Čo v ňom (na ňom) vidíš? čo na ňom oceňuješ, obdivuješ?
● robí, čo mu na očiach vidí vo všetkom mu vyhovuje, rozmaznáva ho; nedá na sebe nič v. ovláda sa; stále na mne niečo vidíte niečo sa vám nepáči; viď (skratka v.) trochu zastar. má odkazujúci význam v texte, novšie pozri (skratka p.): v. ďalej, v. na strane...; sľuby (o ktorých hovorí ešte i roku 1863 v liste Kozáčkovi; viď korešpondenciu) (Vaj.);
7. (do čoho, do koho) mať možnosť, schopnosť poznať, postihnúť niečo, poznať, prehliadnuť niekoho: Teraz už do toho vidím, mám to ako na dlani. (Chrob.) Ja do vecí dobre vidím. (Hor.) Bol som len chlapcom a je prirodzené, že som nevidel do jadra veci. (Letz) Poznal som veľa žien a vždy som si bláhal, že do nich vidím. (Zúb.) On by im bol lepšie videl do machinácií. (Bedn.) Strhol sa, akoby mu faktor bol videl do myšlienok (Žáry) uhádol ich; pren. Celému mestu vidí do spálne (Karv.) je informovaná o intímnych, rodinných veciach občanov.
● v. niekomu (až) do duše, do srdca a) dokonale ho pochopiť, b) poznať tajné myšlienky, zámery niekoho; v. niekomu do karát poznať jeho zámery; v. niekomu (až) do žalúdka dokonale ho poznať (obyč. aj po horšej stránke); v. niekomu do hrncov vedieť o ňom všetko, i intímne veci;
8. (čo, koho) dbať na niečo, na niekoho, mať na mysli niečo, niekoho, starať sa o niečo, o niekoho: vidí len seba je sebecký; vidí len svoj prospech, svoje výhody; vidí len peniaze všetko posudzuje z hľadiska hmotného zisku; Viď, abys’ nikomu neublížila. (Záb.)
9. rád, nerád (vďačne ap.) vidieť (koho, čo) mať, nemať rád, mať, nemať v obľube, (ne)obľubovať, (ne)vítať: I u nás a po našich domoch by ich boli vďačne videli. (Taj.); tam ich radi videli; rád videný hosť (Vaj.) vítaný, obľúbený; Na dvore kniežacom je ako svoj videný. (Jégé) Nerád videl, keď mu niekto napomenul kováčstvo. (Kuk.)
10. nedok.; star. i dok. (pri dok. tvary prít. majú význam bud.) (koho, čo) stretať sa, stretnúť sa s niekým, dostávať sa, dostať sa do styku s niekým, s niečím, uvidieť: Poznaj si šuhaja, moja dedinôčka, čo si ho dakedy vidíš len do rôčka. (Hviezd.) Dva roky syna nevidieť je priveľa. (Stod.) Keď jej nevidí len deň, už jej je zle. (Tim.) Prešli týždne, videl som ju len pri stole. (Tim.); dávno som ťa nevidel; som rád, že ťa vidím; nechcem ho (už, viac) v.; Prišiel si nás vidieť? (Čaj.) navštíviť. Čo ma neprídeš vidieť, veď si mi brat? (Min.) navštíviť. Poď domov k materi s plačom, že už nikdy panský dvor nevidí, že sa ona zabiť nedá. (Taj.) Čo vidím, čo poznám, čo získam na dnešnej vychádzke? (Fr. Kráľ) Sadnem si vyše dvier, príde paholok, vidí ma, vezme, ja sa budem naoko brániť, ale budem rada. (Taj.) Starému Jonášovi ťažko bolo syna vypraviť; veď pán boh vie, či ho kedy vidí. (Kuk.)
11. neruč. vo funkcii vetnej prísl. (je, bolo) vidieť, nevidieť, nebolo vidieť (čo, z čoho, na kom, na čom i so spoj že) (Je, nie je, bolo, nebolo) badať, pozorovať, (je, nie je, bolo, nebolo) jasné, badateľné, zrejmé, (bolo, nebolo) vidno, nevidno: V kancelárii bolo čisto a útulne, bolo vidieť ženskú ruku. (Min.); všade (je, bolo) v. poriadok; z toho (najlepšie) v., aký je; Zastali sa jej, ale — ako vidieť, nepochodia. (Žáry); na jeho chôdzi (na ňom ap.) (bolo) v., že je chorý; na očiach mu to (bolo) v. je (bolo) to zrejmé z jeho tváre; je malý, že ho od zeme nevidieť veľmi malý;
12. niektoré tvary (najmä v 2. os.) majú význam blízky citoslovciam
a. vidíš, vidíte, ako vidíš, ako vidíte, tak vidíš, tak vidíte ap., zried. i viďme výrazy (často vsuvky), ktorými obraciame pozornosť osloveného na obsah výpovede, al. dotvrdzujeme svoju výpoveď: Vidíš, kamarát, bolo ti to treba? (Zúb.) Na dlh ale nezvyšuje, ako vidia, nič. (Taj.) Viďme, ako si počínali pritom bratia. (Záb.) Spokojný ti je, vidíš! (Laz.) Vidíš, vidíš, babe sa zas šťastia žiada. (Tat.);
b. vidíš!, vidíte!; vidíš ho!, vidíte ho! vyjadruje spamätanie sa, dovtípenie sa: Vidíš, na to by som bol aj zabudol. (Zúb.) A zvonil si mu (mŕtvemu)? — Vidíš! — hrobár beží k zvonici. (Jaš.);
c. zastar. (i tvarom) v rozk. ukazuje, upozorňuje na niekoho, na niečo (= hľa, pozri): Čože je, či horí a čiže čo? Ale vidz! Zastala som i ja. (Vans.)
13. čo nevidieť má význam príslovky o chvíľu, v krátkom čase, hneď: Príde čo nevidieť; Miško sa čo nevidieť musí vrátiť. (Laz) Mňa sa nehanbi. Ja mám čo nevidieť synov ako si ty. (Jaš.);
dok. k 2, 5 vidieť
|| vidieť sa1
1. nedok.; star. i dok. (s kým i bezpredm.) stretnúť sa, stretávať sa, zísť sa, schádzať sa, dostať sa, dostávať sa do styku, uvidieť sa: Hoci sa zriedka vidia, z ľudí Ľudovi najviac dáva stará mať. (Gráf) Dávno sme sa nevideli, Genko. (Vaj.) On za ňou nešiel, iba čo sa jednu nedeľu videli, ale nezhovárali sa. (Taj.) Prišli sme zo sveta a chceli sme sa vidieť. (Ráz.) Možno sme sa už niekde videli. (Bedn.); keby sme sa v dobrom zdraví zas videli (Kuk.); či sa na takto rok ešte vidíme všetci (Taj.); Ešte sa my vidíme, ešte! (Kuk.)
2. hovor. rád sa vidieť (s kým i bezpredm.) byť si navzájom sympatický, mať sa s niekým rád, ľúbiť sa: S Anfisou sa dávno radi vidíme. (Jes-á) Jej pohľadu neušlo, že sa Janko s Marienkou radi vidia. (Tat.) Ako bratia sa radi videli, ale delila ich politika. (Bodic.)
3. uvedomovať si, zisťovať svoj stav, svoje položenie: Višňa so svojím sprievodom videl sa razom v kruhu rozľúteného množstva. (Vaj.)
4. (kým, čím, akým, kde) predstavovať si niečo o sebe (v mysli, v predstavách): v. sa ministrom, poslancom; v. sa na rekreácii pri mori; Keď to spravím, už sa vidím vystretá (Laz.) predstavujem si, že som mŕtva.
vidieť sa2, -í, -ia i neos. nedok.
1. (aký, akým, so spoj že, s neurč.) zdať sa, pozdávať sa, javiť sa: Chlapci sa mu vidia podozriví. (Zúb.) Prosté sa ti to vidí teraz, keď som ti to povedal. (Zúb.) Kakerlakovi sa to videlo trochu divným. (Záb.) Vidí sa dobrákom. (Tim.) Každá hodina vidí sa mu byť rokom. (Kuk.) Spevom sa posmeľoval, aby sa mu tak videlo, že neputuje sám. (Ondr.) Jeho tvár zvážnela a videlo sa mi, že omladla. (Tomšč.) Stáť sa mu videlo v tejto zime dlho. (Pláv.) Veď som ja nie taký, ako sa vidí. (Kuk.) Tak sa mi vidí, že je to i pre človeka mnoho. (Tat.)
2. často v zápornej forme (komu, so spoj. že i bezpredm.) (ne)páčiť sa, (ne)pozdávať sa; (ne)vyhovovať: Žene sa to nevidelo. (Taj.) Vnučka sa jej toho rána akosi nevidela. (Janč.) Samej sa dobre videlo, že sa o ňu starajú. (Tim.) Tomu sa lepšie vidí Alžbeta ako ja. (Jégé) Keď sa ti nevidí, môžeš ísť. (Tim.) Zabávali sa, ako sa im videlo. (Jégé) Vy sa mi vidíte. Robíte na mňa dojem milého človeka. (Jégé)