Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovidieť -í -ia dok. zrakom dosiahnuť (po istú hranicu): d-í do najbližšej dediny; už ned-í slabo vidí


nenávidieť -í -ia nedok. pociťovať nenávisť, op. milovať (význ. 2, 3): n. soka; n-ený tyran; n. klamstvo

expr. na smrť n. veľmi


uvidieť -í -ia dok.

1. zrakom postihnúť, spozorovať (význ. 1), zazrieť: v hmle nič neu-í, opäť u. známe miesta

2. zistiť, presvedčiť sa: u-me, čo nám povedia; len neprestaň, u-š (, čo bude)! dostaneš!

3. i uvidieť sa (s kým) stretnúť (sa): kedy ťa u-m? už sa so mnou neu-š

to sa ešte u-í nie je to ešte isté; u-m(e), čo a ako rozhodnem(e) sa podľa okolností


vidieť -í -ia nedok.

1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í

2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu; je tma, nič nev-m; v. sa v zrkadle; berie, čo v-í všetko; v-l kus sveta veľa cestoval; to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol; odtiaľto nev. Tatry; bolo v., že družstvo prosperuje

3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život; v. sa olympijským víťazom

4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň; dávno sme sa nev-li; do v-enia → dovidenia

5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto

6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje; čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie; už v-í, čo je za tým

7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu

8. brať ohľad, dbať: v. len seba; je bezohľadný, nikoho nev-í

9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád; rád, ochotne v-l každého; nerád v-í, keď sa niekto oneskorí

10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad; v-te, skoro som zabudol

nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý; expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad; v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo; v. sa v niekom mať ho nekriticky rád; radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii; expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor; v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í; v. všetko čierne byť pesimista; v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista; robí, čo jej na očiach vidí všetko; nedá na sebe nič v. ovláda sa; v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať; v. niekomu do karát poznať jeho zámery;

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé; tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í


znenávidieť -í -ia dok. pocítiť nenávisť k niekomu, niečomu, začať nenávidieť: z. soka, z. svoje okolie


znevidieť sa -í -ia dok. znepáčiť sa, zneľúbiť sa: z-lo sa mu robiť


zvidieť sa -í -ia dok. zapáčiť sa (význ. 1, 2), zaľúbiť sa: z-lo sa mu cestovať, z-la sa mu ľahká robota, dievča sa mu z-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovidieť ‑í ‑ia ‑el dok.
nenávidieť ‑í ‑ia ‑el nedok.
uvidieť ‑í ‑ia ‑el dok.
vidieť ‑í ‑ia ‑el nedok.; vidieť sa
znenávidieť ‑í ‑ia ‑el dok.
znevidieť sa ‑í ‑ia ‑el dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čo nevidieť p. správ. čoskoro


dovidieť zrakom dosiahnuť po istú hranicu • dozrieťdohliadnuť: z okna dovidel, dozrel až na rieku; rovina, kam oko dovidí, dohliadne


ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


návidieť p. ľúbiť 1


nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rádneľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedovmať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholuneznášať: neznáša klamstvokniž. nevražiť: nevraží na vedúceho


povidieť sa p. zapáčiť sa 1


zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľadzvidieť sahovor.: zavidieť sazazdať sapozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdalzried. popáčiť sa (Rázus)zried. povidieť sa (Urban)zried. zľúbiť sa (Dobšinský)zalahodiťpolahodiťpolichotiť: zalahodil jej náš obdivzaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým

2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbizvidieť sapozdať saexpr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevuzachcieť sazažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiadazmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslízachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutíprísť vhod: robí, ako mu príde vhodexpr.: uráčiť sazráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovidieť, -í, -ia dok. (bezpredm., zried. i čo) dosiahnuť zrakom až po isté miesto, dohliadnuť: Pre hmlu nedovidí ani po studňu. (Heč.); hovor. nedovidíslabý zrak


návidieť, -í, -ia nedok. zried. (koho, čo) mať rád: osoby návidené i nenávidené (Dobš.); Česi a Poliaci neboli vôbec návidení. (Jégé)


nedovidieť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) nepostihnúť zrakom (obyč. pre veľkú vzdialenosť);

2. slabo, zle vidieť, mať slabý zrak: nedovidí na jedno oko


nenávidieť, -í, -ia -videný, rozk. -viď nedok. (koho, čo) cítiť proti niekomu (proti niečomu) nenávisť: z celej duše, na smrť niekoho (niečo) n. veľmi; Nenávidela hudbu nesmierne. (Tim.)

|| nenávidieť sa pociťovať proti sebe nenávisť: Mrzela ich práca a pre ňu sa nenávideli. (Ondr.)


povidieť sa, -í, -ia dok. nár. zapáčiť sa: Odišli (z výstavy) — povidelo sa im to. (Urb.)


pozávidieť, -í, -ia dok. (komu čo) istý čas závidieť: Nijaká známosť, ktorú by mohli ľudia pozávidieť. (Švant.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovidieť dokonavé sloveso
(ja) dovidím VKdsa+; (ty) dovidíš VKdsb+; (on, ona, ono) dovidí VKdsc+; (my) dovidíme VKdpa+; (vy) dovidíte VKdpb+; (oni, ony) dovidia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dovidel VLdsam+; (ona) dovidela VLdsaf+; (ono) dovidelo VLdsan+; (oni, ony) dovideli VLdpah+;
(ty) doviď! VMdsb+; (my) doviďme! VMdpa+; (vy) doviďte! VMdpb+;
(nejako) dovidiac VHd+;

nedovidieť dokonavé sloveso
(ja) nedovidím VKdsa-; (ty) nedovidíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedovidí VKdsc-; (my) nedovidíme VKdpa-; (vy) nedovidíte VKdpb-; (oni, ony) nedovidia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedovidel VLdsam-; (ona) nedovidela VLdsaf-; (ono) nedovidelo VLdsan-; (oni, ony) nedovideli VLdpah-;
(ty) nedoviď! VMdsb-; (my) nedoviďme! VMdpa-; (vy) nedoviďte! VMdpb-;
(nejako) nedovidiac VHd-;

nenávidieť nedokonavé sloveso
(ja) nenávidím VKesa+; (ty) nenávidíš VKesb+; (on, ona, ono) nenávidí VKesc+; (my) nenávidíme VKepa+; (vy) nenávidíte VKepb+; (oni, ony) nenávidia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nenávidel VLesam+; (ona) nenávidela VLesaf+; (ono) nenávidelo VLesan+; (oni, ony) nenávideli VLepah+;
(ty) nenáviď! VMesb+; (my) nenáviďme! VMepa+; (vy) nenáviďte! VMepb+;
(nejako) nenávidiac VHe+;

nenenávidieť nedokonavé sloveso
(ja) nenenávidím VKesa-; (ty) nenenávidíš VKesb-; (on, ona, ono) nenenávidí VKesc-; (my) nenenávidíme VKepa-; (vy) nenenávidíte VKepb-; (oni, ony) nenenávidia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nenenávidel VLesam-; (ona) nenenávidela VLesaf-; (ono) nenenávidelo VLesan-; (oni, ony) nenenávideli VLepah-;
(ty) nenenáviď! VMesb-; (my) nenenáviďme! VMepa-; (vy) nenenáviďte! VMepb-;
(nejako) nenenávidiac VHe-;

neuvidieť dokonavé sloveso
(ja) neuvidím VKdsa-; (ty) neuvidíš VKdsb-; (on, ona, ono) neuvidí VKdsc-; (my) neuvidíme VKdpa-; (vy) neuvidíte VKdpb-; (oni, ony) neuvidia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neuvidel VLdsam-; (ona) neuvidela VLdsaf-; (ono) neuvidelo VLdsan-; (oni, ony) neuvideli VLdpah-;
(ty) neuviď! VMdsb-; (my) neuviďme! VMdpa-; (vy) neuviďte! VMdpb-;
(nejako) neuvidiac VHd-;

nevidieť nedokonavé sloveso
(ja) nevidím VKesa-; (ty) nevidíš VKesb-; (on, ona, ono) nevidí VKesc-; (my) nevidíme VKepa-; (vy) nevidíte VKepb-; (oni, ony) nevidia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nevidel VLesam-; (ona) nevidela VLesaf-; (ono) nevidelo VLesan-; (oni, ony) nevideli VLepah-;
(ty) neviď! VMesb-; (my) neviďme! VMepa-; (vy) neviďte! VMepb-;
(nejako) nevidiac VHe-;

neznenávidieť dokonavé sloveso
(ja) neznenávidím VKdsa-; (ty) neznenávidíš VKdsb-; (on, ona, ono) neznenávidí VKdsc-; (my) neznenávidíme VKdpa-; (vy) neznenávidíte VKdpb-; (oni, ony) neznenávidia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neznenávidel VLdsam-; (ona) neznenávidela VLdsaf-; (ono) neznenávidelo VLdsan-; (oni, ony) neznenávideli VLdpah-;
(ty) neznenáviď! VMdsb-; (my) neznenáviďme! VMdpa-; (vy) neznenáviďte! VMdpb-;
(nejako) neznenávidiac VHd-;

neznevidieť dokonavé sloveso
(ja) neznevidím VKdsa-; (ty) neznevidíš VKdsb-; (on, ona, ono) neznevidí VKdsc-; (my) neznevidíme VKdpa-; (vy) neznevidíte VKdpb-; (oni, ony) neznevidia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neznevidel VLdsam-; (ona) neznevidela VLdsaf-; (ono) neznevidelo VLdsan-; (oni, ony) neznevideli VLdpah-;
(ty) nezneviď! VMdsb-; (my) nezneviďme! VMdpa-; (vy) nezneviďte! VMdpb-;
(nejako) neznevidiac VHd-;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nenávidieť: →speex →vorbis
neuvidieť: →speex →vorbis
nevidieť: →speex →vorbis
uvidieť: →speex →vorbis
vidieť: →speex →vorbis
závidieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor