vidno1, -a str. jasné, denné svetlo: Bol by som došiel za vidna, ale zlomila sa mi klanica. (Chrob.) Mal som vstať po polnoci a spím do vidna. (Kuk.) Srsť sa na nich blyšťala a krásnela pri vidne. (Fig.) Hlava leskla sa mu vo vidne. (Fig.) Vidno množí neistotu, ktorá ich obkľúčila. (Hor.) Žúrik, aby bol i tu na vidne, zapišťal osobitne (Vaj.) aby ho zbadali, všimli si ho. Predo mnou vidno, za mnou tma čarovná formulka v rozprávkach.
vidno2, 2. st. vidnejšie vetná prísl.
1. je (bolo) v., už je celkom v. je (bolo) svetlo, jasno, už je (bol) deň;
2. (je, bolo) v. (je, bolo) vidieť, (je, bolo) badateľné, zjavné: Vidno, že tu všade vody hojnosť. (Kuk.) Nebolo ho dosiaľ vidno len preto, že spal pod huňou. (Švant.) Dobráčisko — na očiach mu vidno. (Mor.) Vidno pracovať iba stroje. (Bedn.) Ako vidno, život Janka Jesenského bol pohnutý. (Chorv.) Nebolo na nich vidno iba únavu. (Pláv.); sotva ho vidno od zeme je malý