viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť, povedie nedok.
1. usmerňovať niečí pohyb držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, v. koňa za uzdu; v. hosťa do domu privádzať; v. zadržaného (do väzby) odvádzať
2. (pomocou mechanizmu, rukou) usmerňovať pohyb niečoho al. pohybovať niečím žiadaným smerom: v. auto, motorový čln; v. bábky; v. sláčik, štetec
3. vymedzovať smer pohybu nejakým tech. prostriedkom, rozvádzať; realizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: v. paru, ropu potrubím; v. kábel popod rieku, v. trasu autostrády mimo mesta
4. ukazovať smer k istému cieľu; byť vodidlom, pohnútkou, pobádať: chodník vás pov-ie, nezablúdite; v-la ho túžba po poznaní
5. mať za následok, spôsobovať: rozpory v-ú ku kríze, odvážne plavby v-li k objavom
6. usmerňovať, riadiť (prácu, činnosť): v. podnik, v. práce na stavbe; v. schôdzku, diskusiu
7. (výchovne) usmerňovať, vychovávať: nový tréner v-ie mužstvo lepšie, v. žiakov k usilovnosti
8. mať vedúce postavenie (v súťaži ap.): kandidát v-ie väčšinou hlasov; v. nad súperom (vysoko na body), v. ligovú tabuľku
9. smerovať (význ. 2), ústiť: schody v-ú na poschodie, ulica v-ie do centra
10. mať na starosti (ako náplň admin. práce): v. presné záznamy, v. účtovníctvo
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst.: v. spor sporiť sa; v. reč rozprávať; v. boj bojovať; v. (usporiadaný) život žiť (usporiadane)
● ide, kam ho oči v-ú bez cieľa; v. prím a) mať hlavné slovo b) vynikať; v. niekoho, niečo v evidencii rátať s niekým, s niečím
// viesť sa ísť držiac sa niekoho, s niekým: v. sa za ruky (s niekým), v-ie sa s ním popod pazuchy