Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

doviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť, priviesť: d. chlapca do školy; čo ťa sem d-lo? kontaktová formula

2. pričiniť sa o niečo, spôsobiť, zapríčiniť, priviesť: d. dakoho do zúfalstva, d. štát k, do rozkvetu

● kde nás to d-ie? ako sa to skončí?

nedok. dovádzať -a

---

naviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. nahovoriť, zlákať (obyč. na niečo nenáležité): n-li ho na útek, aby sa opil; nedá sa n. na šport

2. nasmerovať: n. raketu na dráhu, n. lietadlo na cieľ;

nedok. navádzať -a

---

odviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť na iné miesto: o. obžalovaného na výsluch, o. dieťa do školy

2. získať pre seba, odvábiť, odlákať: o. priateľke milého

3. uznať za schopného voj. služby, odobrať

4. (tech. spôsobom) premiestniť, previesť: o. rameno rieky, o. teplo

5. odvrátiť: o. pozornosť, záujem

6. odovzdať (význ. 1): o. daň, o. zisk do spoločného fondu

7. subšt. o. výkon podať; o. dobrú robotu dobre urobiť;

nedok. odvádzať -a

---

podviesť -vedie -vedú dok.

1. dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať: p. úradný orgán

2. dopustiť sa nevery, oklamať: p. manžela;

nedok. podvádzať -a

---

predviesť -vedie -vedú dok.

1. (mocou) priviesť pred niekoho: predviedli ho pred sudcu

2. názorne ukázať: p. postup výroby; p. modely šiat

3. zahrať, premietnuť ap. pred verejnosťou, uviesť: p. divadelnú hru, hudobnú skladbu;

nedok. predvádzať -a

// predviesť sa nápadne, vyzývavo sa prejaviť: p-la sa s cigaretou;

nedok. predvádzať sa

---

previesť¹ -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dostať, dopraviť cez niečo: p. slepca cez ulicu

2. vedením premiestniť inde: p. vodu do nového potrubia

3. ako sprievodca niekomu ukázať: p. cudzinca po meste; p. hosťa po byte

4. zmeniť zaradenie, postavenie niekoho, preradiť: p. pracovníkov do inej kategórie

5. presunúť, preniesť: zostatok p. na novú stranu

6. urobiť prevod niečoho: p. majetok na deti

7. premeniť, upraviť: mat. p. zlomky na spoločného menovateľa

● p. niekoho cez lavičku oklamať, podviesť;

nedok. prevádzať¹ -a

---

previesť², správ. urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať

doviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

---

naviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

---

odviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok. (vedením premiestniť)

---

podviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

---

predviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.; predviesť sa

---

previesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok. (vedením dopraviť, premiestniť)

---

priviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

---

---

---

---

---

---

---

doviesť, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.

1. (koho, čo) priviesť, odprevadiť na určité miesto: d. niekoho so sebou, d. kravu na jarmok

● hovor. Čo ťa sem doviedlo? Aká náhoda ťa sem doviedla? Čo je príčinou tvojho príchodu?; hovor. d. si ženu do domu oženiť sa;

2. (koho, čo k čomu, do čoho, na čo) spôsobiť, zapríčiniť niečo, pričiniť sa, aby sa niečo stalo: d. niekoho do plaču, d. ľud k víťazstvu; d. niekoho na žobrotu, navnivoč; bane doviesť do poriadku (Jégé)

● ten to ďaleko dovedie (nedovedie) dokáže (nedokáže) veľa, bude (nebude) mať úspech; Kam nás to dovedie? Aký to bude mať výsledok, ako sa to skončí?;

nedok. dovádzať, -a, -ajú

---

naviesť, -vedie, -vedú, -viedol, rozk. -veď dok. (koho na čo i so spoj. aby) nahovoriť, prehovoriť, zlákať: Môj muž nevie, čo robí. Naviedli ho. (Jégé) Ľutujem, že som sa dal naviesť na to pašovanie. (Fig.) Hovoril, že ho nemôže naviesť, aby si na koňa sadol. (Kal.);

nedok. navádzať, -a, -ajú

---

odviesť, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) odpraviť odniekiaľ, dopraviť niekam, na iné miesto, zaviesť niekam (človeka al. zviera): Klapanica prepadol voliarov a voly odviedol. (Vaj.) Odvedú nám kravu. (Jil.) Pani Anzula odviedla Nika do mesta na reálku. (Kuk.)

2. (čo) odčerpať odniekiaľ, premiestiť niekam (obyč. o tekutinách a plynoch): o. dym, o. teplo, o. prívalové vody, o. blesk do zeme;

3. (koho, čo od koho, od čoho) odvábiť, zvábiť, odvrátiť, zviesť: o. pozornosť niekoho od dôležitých otázok; Móric vedel, že i keď len jedného voliča odvedie, bude mať zásluhu. (Taj.) Od toho kroku ho už nik neodvedie. (Tim.) „Spievajte“ — povie, aby pozornosť odviedla od Ili. (Tim.) Illíka vám bolo ľahko odviesť zo zlej cesty. (Tim.)

4. (koho) uznať za schopného na vojenskú službu: Mikloš, drobný chlapík, ktorého za vojaka neodviedli. (Ondr.)

5. (čo, čo komu) dať, odovzdať určené, predpísané množstvo niečoho: o. mlieko, o. časť úrody, o. nadplánový zisk štátu;

nedok. odvádzať, -a, -ajú

---

podvádzať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, zried. i čo) klamať, cigániť: (Drak) nás stále podvádzal. (Chrob.) On zoskočil z okna, chcejúc podvádzať obyvateľstvo dediny. (Al.)

2. (koho, koho s kým) byť neverný niekomu: p. manželku, manžela;

dok. podviesť

---

podviesť, -vedie, -vedú, -viedol dok.

1. (koho, zried. i čo) oklamať, ocigániť: Nikdy nepovedal niečo, čím by ma bol chcel podviesť. (Šolt.) Hnevalo ju, že sa dala vojakovi podviesť. (Jégé);

2. (koho, koho s kým) byť neverný niekomu: p. manželku, manžela;

nedok. podvádzať

---

poviesť sa, -vedie, -viedlo neos. dok. zried. (komu) povodiť sa: Netráp sa nič, keď sa ti takto poviedlo! (J. Kráľ)

---

viesť, vedie, -ú, rozk. veď, bud. povedie i bude viesť nedok.

1. (koho, čo) dávať smer (pohybu, cesty ap.), riadiť, usmerňovať pohyb niekoho, niečoho, napr. držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, do školy; v. slepca; v. niekoho pod pazuchou (pazuchu); v. školákov na výstavu; pôjdeme, kam nás povedieš (budeš viesť); Niektorý vedie pod rukou svoju polovičku (Kuk.) ide s ňou držiac ju pod pazuchou. Traja viedli jedného opitého. (Taj.); v. koňa (za uzdu); v. kravu na retiazke; Na šnúrke viedla mladé sŕňa. (Vaj.); v. dieťaťu ruku pri písaní; štetec, vedený rukou umelca; Otec ukázal, ako nakúvať, ako viesť kosu. (Rys.); v. dievča (ženu) do tanca; v. niekoho (obyč. vojsko) do boja; pren. kniž. v. niekoho životom žiť v manželstve (o mužovi vo vzťahu k jeho žene); ide, kam ho oči vedú bez určitého cieľa; Prečo ma kroky viedli popri Hrubom pľaci (Jaš.) prečo som musel tade ísť, čo ma nutkalo; hovor. expr. Čo ty vieš, ako ťa dievča vedie na povrázku (Jégé) ovláda ťa. Klamala ma, za nos viedla (Fel.) zavádzala.

2. (koho, kam) prichádzať s niekým niekam; privádzať: Mamička, vediem ti hosťa. (Tomašč.) Karol viedol ženu do Viedne, do kúpeľov. (Vaj.); zastar. viedol (si) dievča (ženu) k oltáru mal (cirkevnú) svadbu, ženil sa;

3. (koho) odvádzať, dopravovať pod ozbrojeným (vojenským, bezpečnostným) dozorom, eskortovať: žandári ho viedli (do väzenia); viedol ho príslušník Verejnej bezpečnosti; Bežali sme povedať jeho mame, že ho Nemci vedú. (Tomašč.) Ešte v noci viedli Jakuba a Tomáša z Dobroče do Brezna. Retiazky im hrkali na rukách. (Ráz.); v. niekoho na smrť, na popravu;

4. (čo, čím) dopravovať tekutinu potrubím, kanálom ap.: v. vodu zavlažovacími kanálmi; Z nádržiek sa mušt vedie kaučukovými cievami do sudísk. (Kuk.)

● v. niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

5. (čo) určovať, vymedzovať smer pohybu niečoho pomocou nejakého zariadenia (najčastejšie o dopravnom prostriedku): v. auto, čln, loď, lietadlo; šport. v. puk, loptu usmerňovať, napr. palicou, korčuľou, nohou;

6. (čo, čo kam, kadiaľ) určovať, vymedzovať polohu niečoho, umiesťovať niečo tak, aby to niečo spájalo, rozvádzalo: v. potrubie, v. drôt elektrického vedenia; v. v stene inštaláciu (vodovodu, ústredného kúrenia); v. vývrt pod určitým uhlom; Keď videli popri Váhu železnicu, na Pohorelú zabudli (Krno) vytyčovali, stavali; geom. v. priamku bodom rysovať al. určovať priamku prechádzajúcu pod určitým uhlom

● v. ostré, presné hranice medzi niečím presne vymedzovať;

7. (koho kam) naznačovať, určovať niekomu smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, dostávať niekoho niekam, privádzať: cesta ho viedla do polí; Z Ameriky viedla ma cesta do Paríža. (Al.) Chcem odhadnúť, do akej budúcnosti ma povedie moja minulosť. (Bedn.) Povesť naša vedie nás do veľkého mesta. (Vans.)

8. (čo) riadiť, usmerňovať nejakú činnosť, nejaké záležitosti, starať sa o ne: v. štátne záležitosti, v. podnik, závod, obchod, agendu; v. práce (napr. na stavbe), v. prípravy; v. domácnosť, v. schôdzku; v. súbor, orchester; v. rubriku (v časopise); v. výcvik; Celé gazdovstvo viedla ona (Krista). (Urb.) Mlyn on (otec) viedol. (Taj.) Primerane svojim pomerom vedie veľký dom (Al.) okázalo žije, často prijíma hostí. Štefan prijímal hostí, on viedol poriadok v dome. (Kal.) Viedol všade osobný dozor (Šolt.) zastar. osobne dozeral; práv. v. pojednávanie (na súde);

9. (čo, čo proti komu, čomu) zameriavať nejakú činnosť istým smerom, vykonávať istú činnosť vo svojom záujme, proti niekomu, niečomu: v. vojnu (proti niekomu); v. boj, zápas o niečo, proti niekomu, niečomu; v. (súdny) spor (o niečo); práv. v. exekúciu (proti niekomu);

10. admin. (čo) obstarávať, vykonávať: v. o niečom presné záznamy; v. účtovnícke knihy; v. evidenciu (o niekom, niečom)

● hovor. v. niekoho, niečo v evidencii mať na pamäti, v evidencii;

11. (koho, čo; koho k čomu, ako) usmerňovať v konaní, v činnosti, pôsobiť na niekoho s istým zámerom: v. oddiel pionierov; Vy, dcéry moje, rozumne a rázne veďte svojich mužov. (Al.) Viedol ich k striezlivosti, čistote, poriadku. (Záb.) Títo jediní nás povedú po správnej ceste. (Tomašč.)

12. (koho) byť vodidlom niekomu v niečom, byť pohnútkou, popudom k niečomu: viedla ho túžba po poznaní; viedli ho vážne dôvody, vlastné záujmy; vedie ho inštinkt, sebeckosť, strach; Ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol. (Škult.); vedenú náhlym popudom (napr. urobil niečo);

13. odb. (čo) byť vodičom (tepla, elektriny), odovzdávať (teplo, elektrinu ap.), vodiť: kov dobre vedie elektrinu; azbest nevedie teplo;

14. (bezpredm. i čo) byť prvý, na prvom mieste, mať vedúce postavenie, prevahu, prvenstvo, predčiť niekoho (obyč. v športe al. v inej súťaži): V súťaži o výkup obilia viedol Nitriansky kraj. — Najprv odhlasovali obce, v ktorých mal Formay väčšinu, takže okolo desiatej viedol silne; Bartoš mal len niekoľko hlasov. (Jégé); šport. domáce mužstvo vysoko videlo (proti hosťom)

● hovor. v. prím mať hlavné slovo, vynikať; hovor. trochu zastar. v. predok a) byť na čele, byť prvý: Koscom viedol predok plecnatý mladík. (Tat.); b) vynikať, mať prvenstvo: Za mladi som ja predok viedla ženám. (Tim.) Stará Katra rada viedla predok v našej domácnosti. (Tim.)

15. byť obrátený iným smerom, byť situovaný do istej polohy, ústiť, vyúsťovať, smerovať: okná vedú do dvora; Do jeho pivnice viedlo niekoľko schodov. (Letz) Tieto dvere vedú do komory. (Zát.) Medzi lesom a chalupou viedla cesta. (Tomašč.) Most vedie ponad kanál. (Tomašč.) Tade vedie pravá cesta. (Vaj.) Popri stene viedli z vody dve rúry. (Zúb.) Prvá cesta Joža Ráčka neviedla do otcovského domu. (Gráf); pren. Hľadá chodníčky, čo vedú ku šťastiu dcérinmu (Kuk.) spôsoby, ako ju urobiť šťastnou.

16. (k čomu) mať za následok niečo, pôsobiť k niečomu, smerovať, spieť, spôsobovať niečo: rozpory vedú ku kríze; to (niečo) vedie k rozporom, k nedorozumeniu, ku katastrofe; čo ťa viedlo k tomu rozhodnutiu; to poznanie ho vedie k záveru... (Chorv.); K čomu by to viedlo? (Vans.); to, niečo nepovedie, nebude viesť k (ničomu) dobrému;

17. (čo) obyč. v spojeniach viesť reč, rozhovor, debatu ap. rozprávať sa, zhovárať sa, mať rečový prejav: Viedli dlhé rozhovory. (Krno) Takéto reči vedie. Nemožno ho počúvať. (Jaš.) Páni viedli tuhú politickú debatu. (Vaj.) Rada reč robí a slovo vedie (Tim.) rada vyniká v rozhovore. Suseda viedla svoje, o bitke, o zabití (Taj.) rozprávala.

18. v. život istým spôsobom žiť, správať sa (nejako) v živote: v. vzorný, usporiadaný, spokojný, veselý, osamelý, nákladný, zlý, zhýraný život; Viedol veľkolepý spoločenský život. (Al.);

dok. k 2, 7, 16 doviesť, priviesť

|| viesť sa¹ (bezpredm. i s kým) ísť, kráčať spolu s niekým a držať sa pritom, napr. za ruky, okolo hrdla ap.: Herečky vedú sa s dôstojníkmi. (Ráz.-Mart.) S Terkou sa viedli popod pazuchy. (Letz) Nohy sa im podlamovali, že sa museli viesť za ruky, okolo hrdla. (Taj.)

|| viesť si arch. (bezpredm., zried. i čo) istým spôsobom sa správať, robiť niečo, počínať si nejako: Jano si vedie sťa hotový gazda. (Kuk.) Sadáme si na zem, vedieme si po domácky. (Taj.) Tak múdre a hlavato si nevedie ako Černok. (Kal.) Hrdo si viedla i hrdo sa nosila. (Vans.) Mládenec bol Vraniak súci, honor si viedol (Tat.) bol sebavedomý, dbal na svoj honor.

doviesť dokonavé sloveso
(ja) dovediem VKdsa+; (ty) dovedieš VKdsb+; (on, ona, ono) dovedie VKdsc+; (my) dovedieme VKdpa+; (vy) dovediete VKdpb+; (oni, ony) dovedú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doviedol VLdsam+; (ona) doviedla VLdsaf+; (ono) doviedlo VLdsan+; (oni, ony) doviedli VLdpah+;
(ty) doveď! VMdsb+; (my) doveďme! VMdpa+; (vy) doveďte! VMdpb+;
(nejako) dovedúc VHd+;

---

naviesť dokonavé sloveso
(ja) navediem VKdsa+; (ty) navedieš VKdsb+; (on, ona, ono) navedie VKdsc+; (my) navedieme VKdpa+; (vy) navediete VKdpb+; (oni, ony) navedú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naviedol VLdsam+; (ona) naviedla VLdsaf+; (ono) naviedlo VLdsan+; (oni, ony) naviedli VLdpah+;
(ty) naveď! VMdsb+; (my) naveďme! VMdpa+; (vy) naveďte! VMdpb+;
(nejako) navedúc VHd+;

---

nedoviesť dokonavé sloveso
(ja) nedovediem VKdsa-; (ty) nedovedieš VKdsb-; (on, ona, ono) nedovedie VKdsc-; (my) nedovedieme VKdpa-; (vy) nedovediete VKdpb-; (oni, ony) nedovedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedoviedol VLdsam-; (ona) nedoviedla VLdsaf-; (ono) nedoviedlo VLdsan-; (oni, ony) nedoviedli VLdpah-;
(ty) nedoveď! VMdsb-; (my) nedoveďme! VMdpa-; (vy) nedoveďte! VMdpb-;
(nejako) nedovedúc VHd-;

---

nenaviesť dokonavé sloveso
(ja) nenavediem VKdsa-; (ty) nenavedieš VKdsb-; (on, ona, ono) nenavedie VKdsc-; (my) nenavedieme VKdpa-; (vy) nenavediete VKdpb-; (oni, ony) nenavedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenaviedol VLdsam-; (ona) nenaviedla VLdsaf-; (ono) nenaviedlo VLdsan-; (oni, ony) nenaviedli VLdpah-;
(ty) nenaveď! VMdsb-; (my) nenaveďme! VMdpa-; (vy) nenaveďte! VMdpb-;
(nejako) nenavedúc VHd-;

---

neodviesť dokonavé sloveso
(ja) neodvediem VKdsa-; (ty) neodvedieš VKdsb-; (on, ona, ono) neodvedie VKdsc-; (my) neodvedieme VKdpa-; (vy) neodvediete VKdpb-; (oni, ony) neodvedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodviedol VLdsam-; (ona) neodviedla VLdsaf-; (ono) neodviedlo VLdsan-; (oni, ony) neodviedli VLdpah-;
(ty) neodveď! VMdsb-; (my) neodveďme! VMdpa-; (vy) neodveďte! VMdpb-;
(nejako) neodvedúc VHd-;

---

nepodviesť dokonavé sloveso
(ja) nepodvediem VKdsa-; (ty) nepodvedieš VKdsb-; (on, ona, ono) nepodvedie VKdsc-; (my) nepodvedieme VKdpa-; (vy) nepodvediete VKdpb-; (oni, ony) nepodvedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepodviedol VLdsam-; (ona) nepodviedla VLdsaf-; (ono) nepodviedlo VLdsan-; (oni, ony) nepodviedli VLdpah-;
(ty) nepodveď! VMdsb-; (my) nepodveďme! VMdpa-; (vy) nepodveďte! VMdpb-;
(nejako) nepodvedúc VHd-;

---

nepredviesť dokonavé sloveso
(ja) nepredvediem VKdsa-; (ty) nepredvedieš VKdsb-; (on, ona, ono) nepredvedie VKdsc-; (my) nepredvedieme VKdpa-; (vy) nepredvediete VKdpb-; (oni, ony) nepredvedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepredviedol VLdsam-; (ona) nepredviedla VLdsaf-; (ono) nepredviedlo VLdsan-; (oni, ony) nepredviedli VLdpah-;
(ty) nepredveď! VMdsb-; (my) nepredveďme! VMdpa-; (vy) nepredveďte! VMdpb-;
(nejako) nepredvedúc VHd-;

---

nepreviesť dokonavé sloveso
(ja) neprevediem VKdsa-; (ty) neprevedieš VKdsb-; (on, ona, ono) neprevedie VKdsc-; (my) neprevedieme VKdpa-; (vy) neprevediete VKdpb-; (oni, ony) neprevedú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepreviedol VLdsam-; (ona) nepreviedla VLdsaf-; (ono) nepreviedlo VLdsan-; (oni, ony) nepreviedli VLdpah-;
(ty) nepreveď! VMdsb-; (my) nepreveďme! VMdpa-; (vy) nepreveďte! VMdpb-;
(nejako) neprevedúc VHd-;

rozvádzať p.
rozviesť

---

rozviesť [-vie-, -vé-] dk
1. čo, koho zaniesť, odviesť niečo, niekoho na rozličné miesta: wesel se zawrená bráno, genž na swet vwedla, swetlo swetlem, tmy rozwedla cc 1655 rozptýlila; swedkowia gich (Matiáša a Michala Jesenských) gedneho od druheho rozwiedly príbovce; ostatnych sprawčowé na wsseligaké mysta rozwiedly pep 1771; než wogská s obau strán pryteksse, ledwa ge rozwedli hi 18. st
2. čo vyvolať, podnietiť niečo: pan Erdegh Mattyas z domu swogho toliko w kossely wissel, nie aby nekomu ublizil, ale radneg wadu anebo bitku rozwedol laclavá 1713
3. čo podrobne osvetliť, vysvetliť: kdi se dwa o dedictwj hadagj neb wadga, tretj musy mezy njch prigit, kterj bi zwadu urownal a roztrhol, aneb o čem se wadya, rozwyedol kob 1666;
rozvádzať ndk koho od koho vykonávať rozvod, rozsobášovať niekoho: diffarrartio: takowá ceremonia obetj bywala dáwnó, s kterú manželú gedného od druhého rozwáďali ks 1763;
rozviesť sa (od koho) dať zrušiť svoje manželstvo, rozsobášiť sa: y když tak odporowala, dowolil gim (Albertovi a Dorke) farar, aby se rozwedly a byly slobodny geden y druhy brádno 1595; repudiare uxorem: rozwésti se od manželki ks 1763

doviesť: ^{→speex →vorbis}

---

neuviesť: ^{→speex →vorbis}

---

neviesť: ^{→speex →vorbis}

---

odviesť: ^{→speex →vorbis}

---

predviesť: ^{→speex →vorbis}

---

previesť: ^{→speex →vorbis}

---

priviesť: ^{→speex →vorbis}

---

rozviesť: ^{→speex →vorbis}

a ona slušne doviedla ≈ a ona slušně dovedla
dnes si ťa dovediem ≈ dnes si tě přivedu
doviedol Kerholec v deň ≈ přivedl Kerholec v den
marci 2006 Škótsko doviedlo Spojené ≈ březnu 2006 Skotsko dovedlo Spojené
si ťa dovediem do ≈ si tě přivedu do
Šehirovi, aby doviedol slona ≈ Šehirovi, aby přivedl slona
ťa dovediem do manéže ≈ tě přivedu do manéže
v marci 2006 Škótsko doviedlo ≈ v březnu 2006 Skotsko dovedlo
...

a doveď ho sem ≈ and bring him here
a dovedú ho do ≈ and convey him to
a doviedlo nás na ≈ and brought us to
a doviesť ich sem ≈ and bring them here
doviedol som ho sem ≈ I've brought him here
dvere, ktoré ich doviedli ≈ doorway, which deposited them
Nie, doviedol som ho ≈ No I've brought him
som ju sem doviedol ≈ I brought her here
...