vláda -y vlád ž.
1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y; vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády
2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov; ujať sa, zmocniť sa v-y; za v-y Mateja Korvína počas panovania
3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;
pren. v. zimy
4. (teles.) sila: telo leží bez v-y
● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;
vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie; v-a forma