Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
divočina -y -čín ž. divá príroda: nepreniknuteľná, pustá d.
donivočiť dok. expr. (veľmi) znivočiť: d-ené šaty
nivočiť nedok. obyč. expr. ničiť, pustošiť: n. prírodu, zariadenia
rozdivočiť dok. urobiť divým, rozzúriť: r-ený býk
sivočierny príd. čierny dosiva: s. kabát
voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne
znivočiť dok. zničiť (význ. 1, 2): vojna z-la všetko spustošila; expr. človek z-ený chorobou, trápením
zoči-voči
I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.; povedali si všetko z. do očí
II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám; stáť z. súperovi
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
divina divá zver; mäso z nej • zverina: predaj diviny, zveriny • hovor. divočina (mäso z diviny)
divočieť p. blázniť (sa)
divočina 1. p. divina 2. p. džungľa 1
donivočiť p. zničiť 1
džungľa 1. hustý, ťažko prístupný tropický les: africká džungľa • divočina (divá príroda): nepreniknuteľná divočina • prales (les nedotknutý ľudským zásahom)
2. p. zmätok 2
skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnu • expr.: učupene • čupiačky • počupky • počupiačky • kvočiačky • kvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúte • prikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokom • schúlene • skrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážke • zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
divočieť, -ie, -ejú nedok. zried. byť divý, neskrotný, divieť;
dok. zdivočieť
divočina, -y, -čín ž.
1. (bez mn. č.) mäso z divej zveri, divina;
2. pustá, nekultivovaná krajina, divo rastúce húštiny, lesy: neprístupná, tropická d.
donivočiť, -í, -ia dok. hovor. (koho, čo) celkom zničiť, znivočiť: byť donivočený
krivočiary príd. majúci podobu krivej čiary: k. pohyb, k-a dráha
nivočiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) privádzať navnivoč, hubiť, ničiť, pustošiť: n. úrodu, n. stromy, n. národy, n. ľudské šťastie; nivočenie ľudstva; nezmyselné nivočenie; oheň, čo páli, nivočí (Tim.);
dok. znivočiť
|| nivočiť sa privádzať sa navnivoč, ničiť sa: Nivočíte sa a výsledok nijaký. (Hor.) Bár by sa už ľudia nemuseli takto nivočiť. (Pláv.);
dok. znivočiť sa
ponivočiť, -í, -ia dok. (čo) znivočiť, obyč. postupne viac vecí, poničiť: p. šatstvo
rozdivočiť, -í, -ia dok. (koho, čo) urobiť divým, divokým, rozzúreným, rozzúriť: Moje zlostné zakliatie odplatila tichým, hrdelným smiechom, ktorý ma vždy tak rozdivočil, že by som ju bol býval schopný na mieste zabiť. (Zúb.); r. žrebce (Heč.) splašiť
(jedna) cievočka; (bez) cievočky; (k) cievočke; (vidím) cievočku; (ó) cievočka!; (o) cievočke; (s) cievočkou;
(tri) cievočky; (bez) cievočiek; (k) cievočkám; (vidím) cievočky; (ó) cievočky!; (o) cievočkách; (s) cievočkami;
(jedna) divočina; (bez) divočiny; (k) divočine; (vidím) divočinu; (ó) divočina!; (o) divočine; (s) divočinou;
(dve) divočiny; (bez) divočín; (k) divočinám; (vidím) divočiny; (ó) divočiny!; (o) divočinách; (s) divočinami;
(štyri) divočiny; (bez) divočín; (k) divočinám; (vidím) divočiny; (ó) divočiny!; (o) divočinách; (s) divočinami;
(tri) divočiny; (bez) divočín; (k) divočinám; (vidím) divočiny; (ó) divočiny!; (o) divočinách; (s) divočinami;
špinavočierny [-čer-] príd veľmi tmavý, takmer čierny: hotentot nebyl by sspinawočerny, kdyby se wždy nemastjl bh 1798