vodiť nedok.
1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku; sliepka v-í kurence; v. bábky pohybovať nimi
2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste
3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu
● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať; netreba ho v. za ručičku je samostatný;
opak. vodievať -a
// vodiť sa
1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy
2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;
opak. vodievať sa