vodivý príd. kt. má schopnosť byť vodičom: v-é látky, v. drôt;
vodivo prísl.: v. spojiť;
vodivosť -i ž.
vodivý príd. odb.
1. ktorý má schopnosť vodiť tepelnú al. elektrickú energiu, ktorý je vodičom: v-á látka, v. materiál, v. drôt;
2. uspôsobený na rozvádzanie niečoho, na prenášanie niečoho: bot. v-é pletivo, v-é cievne zväzky rozvádzajúce živné roztoky po rastlinnom tele; lek. v-é dráhy (v organizme) majúce schopnosť prenášať popudy; vlastnosť niečoho vodivého: v. látok; v. nervov