vojna -y -jen ž.
1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.; prvá, druhá svetová v.; hist. → tridsaťročná v.; vypovedať v-u, vypukla v.
2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u
3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.; publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami; studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu
● → papierová v.; kto sa dá na v-u, musí → bojovať;
vojnový príd. k 1: v. stav; v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina; v. film
● byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;
vojnovo prísl.