volanie -nia -ní s.
volanie, -ia str. silný, mocný hlas, krik, najmä ľudský (zried. i vtáčí): naliehavé, úpenlivé, zúfalé v., v. o pomoc, v. na slávu; Z hája ozýva sa volanie žlny. (Janč.)
volanie [-í] s 1. mocný hlas, krik, ohlasovanie: geho (raneného) wolanie slysseli (ľudia na ceste) (ŽK 1473); sarhowy od wolanya, aby hrozno messtanya newyrezawaly (KRUPINA 1684); Janowjech manželka takowe wolany a krik počula (ZÁBORIE 1726); gviritatio: s plačem na pomoc woláni; succlamatio: woláni, pokryk; clamitatio: wolánj, pokrikowáni (KS 1763) 2. vzývanie: Pane vsliss modlidbu mau a wolanj me (BAg 1585); Bože, slyss mé wolaný, buď múj ochrance (CC 1655); pred Bohem y w srdcy wzdichnuti gest hlasyte wolanj (SP 1696); vocatus: wolani, proseni, wzjwani (KS 1763) 3. výzva, povolanie: provocatio: wywoláni, do bitki, za pasy woláni (KS 1763); vocatio: wolánj, powolánj (CL 1777) 4. pomenovanie: voculatio: nazjwani, woláni (KS 1763)