vozidlo -a -diel s. kolesový dopr. prostriedok: motorové v., terénne v.; jednostopové, dvojstopové v-á
vozidlo kolesový dopravný prostriedok: bezmotorové vozidlo, opravovňa vozidiel • obyč. pejor. vehikel (obyč. staré vozidlo al. v zlom stave) • pejor. tragač (staré, rozhegané vozidlo) • voz (obyč. auto)
vozidlo, -a, -diel str. zariadenie na vozenie, dopravný prostriedok, najmä kolesový: motorové v., pancierové, obrnené v.; viesť, riadiť v., chod v-a; Popozerali na reťaz automobilov a iných vozidiel. (Jégé) Nasadol na svoje vozidlo a pokračoval v ceste. (Ondr.) (Bárka) je veľmi nemotorné vozidlo. (Kuk.);
vozidlový príd.: v. motor poháňajúci vozidlá
(jedno) vozidlo; (bez) vozidla; (k) vozidlu; (vidím) vozidlo; (hej) vozidlo!; (o) vozidle; (s) vozidlom;
(štyri) vozidlá; (bez) vozidiel; (k) vozidlám; (vidím) vozidlá; (hej) vozidlá!; (o) vozidlách; (s) vozidlami;