vrabec -bca mn. N a A -e m. najrozšírenejší (drobný) vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov, zool. Passer: v-e skáču
● o tom už v-e (na streche) čvirikajú každý o tom vie; lepší v. v hrsti ako zajac v chrasti, ako holub na streche;
vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;
vrabček -a mn. N a A -y m. zdrob.
vrabec najrozšírenejší vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov: vrabce čvirikajú • hovor. expr. vrabčiak (Podjavorinská)
vrabčací p. vrabec
vrabec, -bca, mn. č. -bce m. u nás najrozšírenejší vták, žijúci v blízkosti ľudských obydlí: v-e čvirikajú, skáču; bezočivé v-e; zool. v. domáci (Prasser domesticus); pren. expr. starý v. (mn. č. -bci) o skúsenom, prešibanom mužovi: To sú ošúchané vnadidlá pre takého starého vrabca. (Vaj.) Však si ty starý vrabec, rozumieš tomu lepšie ako ja. (Kal.)
● hovor. Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (ako holub na streche) (prísl.) lepšie je mať menšiu vec, ale istú; hovor. expr.: o tom (to) už v-e (na streche) čvirikajú to je všeobecne známe, každý o tom vie; rozpŕchli sa ako keď medzi v-e (do v-ov) strelí na všetky strany;
vrabčí (trochu zastar. i vrabčací), -ia, -ie príd.: v-ie mláďa; v-ie čvirikanie (Heč.); vrabčací vresk (Vaj.);
vrabček, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.;
vrabčisko, -a, -čísk str. i m. zvel.