Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská un

vrch -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Teplý Vrch ‑ého ‑u L ‑om ‑u m.; Teplovršan ‑a mn. ‑ia m.; Teplovršanka ‑y ‑niek ž.; teplovršský
vrch ‑u m.

Babulicov Vrch -vho Vrchu m.

časť obce Kostolné;

Vršan, Babulicovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Babulicovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, babulicovovršiansky -ka -ke príd.


Černochov Vrch -vho Vrchu m.

časť mesta Stará Turá;

Vršan, Černochovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Černochovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, černochovovršiansky -ka -ke príd.


Hodulov Vrch -vho Vrchu m. časť obce Hrašné;

Vršan, Hodulovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Hodulovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, hodulovovršiansky -ka -ke príd.


Jašov Vrch -vho Vrchu L -vom Vrchu m. časť obce Klokoč;

Vršan, Jašovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Jašovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, jašovovršiansky -ka -ke príd.


Kamenný Vrch -ného Vrchu m. časť obce Lešť;

Kamennovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;

Kamennovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;

kamennovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.


Krížny Vrch -neho Vrchu L -nom Vrchu m. časť mesta Levice;

Krížnovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;

Krížnovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;

krížnovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látkylíce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na lícezastar. površieodb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršokpren. fasáda

2. p. vonkajšok 2


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty


vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchovhora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká horakopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka

p. aj kopec 1

2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrch1, -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kope, vyššia hora: vysoký v., strmý, príkry, neprístupný v.; pásmo, reťaz v-ov; hrebene v-ov; vystupovať na v., zostupovať z v-u; Tam v pozadí ten vrch sa volá Ďumbier. (Fr. Kráľ)

2. stúpajúci terén, svah, úboč, breh, kopec: ísť, kráčať hore (dolu) v-om; Hre vrchom voda nepotečie. (Jégé)

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: v. kníh (Tat.); Okolo garbiarne nakopili sa vrchy dubovej kôry. (Al.) Na poliach sme videli nasypané vrchy pšenice. (Tat.)

4. geogr. v názvoch vrchov a pohorí: Ostrý v.; Hnilecké v-y; Slánske v-y, novšie Slanské pohorie; Tríbečské v-y, novšie Tríbeč;

5. len v mn. č. vrchy horská osada v niektorých krajoch (napr. na Kysuciach); lazy, kopanice: bývať, osadiť sa na (vo) v-och; obyvateľ v-ov;

vrchový1 príd. zried.: v-é školy (Jil.) na vrchoch, na lazoch;

vŕšok1, -šku/-ška i vŕštek1, -a m. zdrob.;

vršisko, -a, -šísk str. i m. zvel.


vrch2, -u m.

1. horná, vrchná, najvyššie položená časť niečoho; horný okraj (nádoby); vrcholec, vrchol (stromu, stĺpa, veže ap.): naplniť poháre až po (samý) v.; vyjsť, vystúpiť na samý v. (veže, rozhľadne); vyliezť, vyškriabať sa na samý v. (stromu, stĺpa); Chcel dočiahnuť vrch vysokého múru. (Gráf) Ľad primŕzal a kopil sa do samého vrchu obloka. (Jes.) Vzal tlačivo, čo ležalo na samom vrchu (kopy). (Zúb.)

mať v. mať prevahu nad niekým al. nad niečím; prevyšovať niekoho v niečom: To všetko preto, aby on mal vrch, aby sa nemusel poddať žene. (Zúb.) Ešte sa stretneme a uvidíme, kto bude mať vrch! (Min.)

2. horná, vrchná plocha niečoho, povrch: vrch (otrty) posypať sekanými orechami (Vans.); Vrch nosa mu očervenel ako durandzia. (Kuk.) Niektorý z najmenších (chlapcov) nevidel ani na vrch stola (Tomašč.) na stolnú dosku, tabuľu.

3. hovor. horná súčasť niečoho zloženého z dvoch al. viacerých častí: v. šiat časť od pása hore; v. topánok zvršok; Koč zastal; kočiš skočil a vytiahol vrch na ňom (Kuk.) striešku;

vrchový2 príd. nár.: v. kôň (Šolt.) sedlový

Morfologický analyzátor

vrch podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) vrch; (bez) vrchu; (k) vrchu; (vidím) vrch; (o) vrchu; (s) vrchom;

(štyri) vrchy; (bez) vrchov; (k) vrchom; (vidím) vrchy; (o) vrchoch; (s) vrchmi;

Wrch_1 Wrch Wrch_2 Wrch
vrch
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vrch
G (bez) vrchu
D (k) vrchu
A (vidím) vrch
L (o) vrchu
I (s) vrchom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vrchy
G (bez) vrchov
D (k) vrchom
A (vidím) vrchy
L (o) vrchoch
I (s) vrchmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2398 Teplý Vrch RS/BC gemer.
1773, 1786, 1808, 18631913 Meleghegy, 19201948 Melecheď, 1948– Teplý Vrch
Vrch p. Teplý Vrch
2702 Vrchteplá PB/TC trenč.
1773 Vrch-Tepla, Wrch-Tepla, 1786 Wrch-Tepla, 1808 Verh-Tepla, Wrch Teplá, 18631882 Verchtepla, 18881902 Vrchtepla, 19071913 Felsőhéve, 1920 Vrch Teplá, 1927– Vrchteplá

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci TEPLÝ VRCH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NADOKOVÁ 8×; KUPCOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; BABIC 6×; HAVRAN 6×; NADOK 6×; ROHÁR 6×; ANTAL 6×; IŠTVÁNOVÁ 5×; ANTALOVÁ 5×; IŠTVÁN 4×; GONDA 4×; POPROVSKÝ 4×; POPROVSKÁ 4×; KOVÁČOVÁ 4×; MARTINOVIČOVÁ 4×; ŠKYTOVÁ 4×; LOJKA 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; HRONEC 3×; BARI 3×; ZNÁMOVÁ 3×; PAZDÚR 3×; ŠÁNDOR 3×; RÁKOŠIOVÁ 3×; BOROŠ 3×; ALBERTUSOVÁ 3×; KOCHAN 3×; BENKOVÁ 3×; KRNÁČ 3×; ŠTUDENC 3×; AMRICH 3×; ŽILÍKOVÁ 3×; KARASOVÁ 3×; KIŠ 3×; DANIOVÁ 3×; FÁBRY 3×; SZABÓ 3×; HUDEC 3×; SUJOVÁ 3×; FARKAŠOVÁ 3×; ROHÁROVÁ 3×; GEMBICKÝ 3×; HRONECOVÁ 2×; GIERTLIOVÁ 2×; ŽILÍK 2×; BARIOVÁ 2×; LAKATOŠ 2×; PETROVSKÝ 2×; PETROVSKÁ 2×; BOROŠOVÁ 2×; SENDREIOVÁ 2×; KASPEROVÁ 2×; ELEK 2×; ŠÁNDOROVÁ 2×; RÁKOŠI 2×; CHROMEK 2×; LÁCOVÁ 2×; VAĽO 2×; BABICOVÁ 2×; ĽUPTÁK 2×; RADA 2×; GIERTLI 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; BERKYOVÁ 2×; BODNÁROVÁ 2×; BOTTO 2×; KUPEC 2×; MUCHOVÁ 2×; KIŠOVÁ 2×; KIŠŠ 2×; PSOTKA 2×; MIHALČIAKOVÁ 2×; SENDREI 2×; ŠTUDENCOVÁ 2×; BYSTRIANSKA 2×; ALBERTUS 2×; BYSTRIANSKY 2×; JANŠOVÁ 2×; KASPER 2×; GEMBICKÁ 2×; KIŠŠOVÁ 2×; KOVÁCS 2×; BOTTOVÁ 2×; MIHALČIAK 2×; FORGAČOVÁ 1×; FORGÁČ 1×; KÁNTOR 1×; ŽIŠKO 1×; TRNIK 1×; SUCHÁČ 1×; KUŽMA 1×; VETRÁK 1×; SEDLÁKOVÁ 1×; BOJTÁROVÁ 1×; PSOTKOVÁ 1×; KOCHANOVÁ 1×; BOŠELA 1×; RADIČ 1×; BODNÁR 1×; FODOR 1×; SZÁNTOVÁ 1×; ULICKÝ 1×; FÁBRYOVÁ 1×; SEDLÁK 1×; SZABÓOVÁ 1×; LAURO 1×; JANŠO 1×; HRONCOVÁ 1×; BOŠELOVÁ 1×; LOJKOVÁ 1×; BENKO 1×; AMRICHOVÁ 1×; SEGEDY 1×; POTONČOK 1×; LÁNYIOVÁ 1×; SUCHÁČOVÁ 1×; BALÁŽ 1×; FERTÖOVÁ 1×; OLEJNÍKOVÁ 1×; HORVÁTH 1×; LÁC 1×; PAZDÚROVÁ 1×; KOVÁČ 1×; VAĽOVÁ 1×; KARAS 1×; HAJDOVÁ 1×; KUPECOVÁ 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum ČIERNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVÁ
Urbanonymum KAMZÍKOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); VINOHRADY
Urbanonymum KOHÚTÍ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
FIĽAKOVO
Urbanonymum SKLENNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DVORY NAD ŽITAVOU
Urbanonymum STARÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GBELCE
Urbanonymum TOMÁŠOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HLOHOVEC
Urbanonymum ULICA DANOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BREZOVÁ POD BRADLOM
Urbanonymum VODNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor