vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz
vrchom prísl.
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
vrchom 1. p. zvrchu 1 2. p. dovrchu 1, vrchovato
vrchovato až po vrch, až po okraj • vrchom • dovrchu: vrchovato, vrchom naložené auto • doplna: v koši bolo jabĺk doplna • hovor.: kopcovito • kopcom: chlapcovi nakládla kopcovito, kopcom zemiakov • kopito • kopisto • nár. štrichom
zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)
3. p. povýšene
1. vysoko nad rovinu okrajov niečoho (napr. nádoby), kopcom: v. naložené lopaty (piesku) (Zúb.) Halušiek je vrchom na mise. (Ráz.)
2. nár. zvrchu, zvonku: Čižmu vyčistila vrchom i znútra. (Zgur.)
vrchom prísl 1. po okraj alebo nad okraj, vrchovato, kopcom: (kapitan) owsa nechce tak brat, ale z wrchom na morawsku mgeru (D. SÚČA 1721); sussgenky, kterjch se nasslo kil 29 z wrchom (ROVŇANY 1755); acervatim: wrchowate, wrchem (KS 1763) 2. zvrchu, z hornej časti alebo strany niečoho: (vymedzenie územia) po czestu od Wadyčowskeho (osada) pak zase wrchom k Lopuskemu (BUDATÍN 1478); odtud sme sa pohnuly wrchom (TRENČÍN 1635); s toho kopcza wrchom na polnocznu stranu ide se dolu prez rgeczku (ORAVA 1691)