vtedy zám. ukaz. príslov.
1. ukazuje na minulosť pomenovanú predtým, v tom čase: v. bolo všetko ináč; syn mal v. päť rokov
2. v rámci nadradenej vety odkazuje na charakter podradenej, v tom prípade: zákaz platí aj v., keď, ak ...
vtedy prísl.
1. v tom čase, v tej dobe (vzhľadom na určité bližšie časové určenia): Vtedy bolo ináč. (Vaj.) Káva sa vtedy nepila. (Kuk.) Martin mal vtedy okolo 2000 obyvateľov. (Krčm.); kedy bude, vtedy bude (Taj.) kedykoľvek, hocikedy;
2. v tom prípade: Okovy budú aj vtedy okovami, keď ich vlastný brat na ruky položí. (Urb.) Keby aj bolo dosť, ani vtedy nesmie. (Jil.)