vyžiariť -i dok. vydať zo seba (v podobe lúčov ap.): v-ená (slnečná) energia;
nedok. vyžarovať
1. k vyžiariť: lampa v-je svetlo; fyz. v-nie trvalé vydávanie energie navonok
2. kniž. vychádzať, šíriť sa: v-je z neho radosť, pokoj; z chrbtice v-je bolesť
sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať • žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie • vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť • šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj • zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ • fyz. emitovať
p. aj sršať 2
sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí
2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti
vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovať • zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo • žiariť: rozpálená pec žiari • sálať • šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo
2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzať • zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo • žiariť: z očí jej žiari veselosť • šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela • zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie • dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
vyžarovať, novšie i vyžiarovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) vydávať zo seba svetlo, žiaru ap.; prejavovať s žiarením: slnko vyžiaruje (vyžaruje) teplo; lampa vyžiaruje (vyžaruje) svetlo; Dvor vyžaruje po západe slnca horúčavu. (Kuk.); pren.: Oči vyžarovali úzkosť (Min.) zračila sa v nich úzkosť. Strynkina osoba vyžiarovala radosť (Al.) strynka bola veselá osoba.
2. (odkiaľ, z čoho, z koho) vychádzať, vystupovať z niečoho, z niekoho ako žiara: Oknami chalúp vyžaruje svetlo. (Ráz.) Akási jasnosť vyžaruje z nej. (Kuk.); pren. Z nohy vyžaruje nepretržite hryzavá bolesť (Zúb.) noha veľmi bolí;
dok. k 1 vyžiari1
|| vyžarovať sa zried. vystupovať, vychádzať z niečoho v podobe žiary, vyžarovať: Z hmly vyžaruje sa svetlo. (Kuk.);
dok. vyžiariť sa
vyžiariť1, -i, -ia dok. (čo) vydať zo seba žiaru, svetlo ap.; prejaviť sa žiarením: lampa vyžiari svetlo; pren. Srdce toľko vyžiarilo lásky (Ondr.) preukázalo, prejavilo;
nedok. vyžarovať i vyžiarovať
|| vyžiariť sa zried. vyjsť, vystúpiť odniekiaľ v podobe žiary: Otvorenými dverami sa vyžiarilo trochu svetla. (Jégé);
nedok. vyžarovať sa