povychodiť, -í, -ia i povychádzať, -a, -ajú dok.
1. postupne vyjsť zniekade: Zo dvier domov povychodili ľudia pod steny. (Tim.); deti povychádzali zo školy;
2. (o publikáciách) postupne vyjsť, byť vydaný tlačou: Zákonov povychodilo toľko! (Heč.); povychádzalo veľa kníh
vychodiť1, -í, -ia dok. (čo)
1. častým chodením vyznačiť, vytvoriť: v. cestu, chodník;
2. častým chodením opotrebovať, vyšliapať: v. topánky;
3. častým chodením získať, obstarať, vymôcť, zariadiť: U patróna vychodil kus lúky. (Taj.) On si licenciu vychodí, keby sa celý obecný výbor proti nemu postavil. (Jil.)
4. absolvovať, skončiť školu: v. školu, v. päť tried
vychodiť2, p. vychádzať
vyjsť, vyjde, vyjdú, vyšiel, vyjdený, rozk. vyjdi dok.
1. vkročiť odniekiaľ von, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Vyjde pred bránu a díva sa. (Al.) Ktosi vyšiel von. (Šteinh.) Z chalupy vyšla žena. (Fr. Kráľ) Vyšli sme do záhrady. (Kuk.) Vyšli sme na ulice. (Smrek) Soňa vyšla oproti otcovi. (Jégé); v. v ústrety niekomu, i pren. vyhovieť mu
● v. školu, zo školy vychodiť, skončiť školu, doštudovať, vyštudovať; expr. v. s farbou von prezradiť pravé úmysly, povedať celú, plnú pravdu;
2. dostať sa odniekiaľ von: z izby vyšlo teplo; vyšiel mu vzdych z pŕs; I vy ste tu? — vyšlo mi z úst (Tim.) mimovoľne som sa spýtal; pren. Chlapcovi vyšli z hlavy snivé fantázie (Al.) prestal sa nimi zaoberať. Ak fľak nevyšiel, bolo zle (Jes.) ak z látky nezmizol.
3. (kam) chôdzou sa dostať niekam hore, na vyššie položené miesto, vystúpiť: v. na piate poschodie; v. na vežu; v. na vysoký vrch;
4. dostať sa na povrch, vystúpiť na povrch: uvarené halušky vyšli navrch; pren. Pot mu vyšiel na čelo (Tomašč.) zalial ho.
● v. najavo vysvitnúť;
5. objaviť sa, ukázať sa na oblohe (o nebeských telesách): slnko vyšlo Vyšiel mesiac. (Červ.) Vyšla prvé hviezda. (Vám.)
6. byť vydaný tlačou (o časopisoch, knihách ap.): Bol sviatok, noviny nevyšli. (Urb.) Jeho zápisky nevyšli tlačou. (Žáry) Článok by mal aj vyjsť. (Bedn.)
7. (z čoho) dostať sa z nejakého stavu; stratiť nejakú vlastnosť: v. z choroby; Ani z dobrej vôle nevyjde, hoci mu taký košík dala. (Tim.) Znova si vyšiel z panského chovania. (Al.)
● v. z konceptu prestať sa ovládať, kontrolovať; v. z praxe stratiť istú zručnosť; v. z módy prestať byť moderný
8. (z čoho, z koho) myšlienkovo sa oprieť o niečo, o niekoho, nadviazať na niečo, na niekoho, čerpať z niečoho, z niekoho: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo situácie, z faktu, zo zásady; Romantizmus, z ktorého vyšli, objavil subjekt. (A. Mat.) Z tohto príslovia možno vyjsť pri líčení Jankechovho osudu. (Min.)
9. (dokiaľ, z čoho, od koho) pochádzať, mať pôvod niekde: Z Liptova vyšlo mnoho výtvarníkov. (Al.) I myšlienka slovanského sjazdu vyšla asi od Štúra. (Škult.) Viseli medzi nebom a zemou bez záujmu o vrstvu, z ktorej vyšli. (A. Mat.) rada vyšla od vás. (Kuk.)
10. (bezpredm. i z čoho) vyplynúť z niečoho, napr. z istého úsilia, z istej úvahy ap.: Vyšiel mi ten istý výsledok. (Zúb.) Syntéza, ktorá mu z toho vyšla, je plodná a tvorivá. (A. Mat.) Vyšlo mi, že sa nedožijem rána (Stod.) pri veštení z karát.
11. (bezpredm. i s čím) vystačiť: z platu nevyjdem; Aby ako-tak vyšiel, potrebuje raz toľko. (Tat.) Úfali sa vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé)
12. (s kým) zniesť sa: Nie všetci vedeli s ním (s domovníkom) vyjsť. (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.);
13. vyčerpať sa, spotrebovať sa, minúť sa, dôjsť: Vyšli peniaze, sláva sa končí. (Vaj.) Žold im vyšiel. (Stod.) V lampe vyšiel olej. (Taj.) Vyšli sme z peňazí (Ráz.) minuli sme peniaze.
14. dosiahnuť, dovŕšiť istý počet, istú hranicu: Hodnota pracovnej jednotky vyšla na 20,— Kčs. — Každá duša vyšla na tridsať kopejok. (Jes-á) Náter okien vyjde lacnejšie ako nové okná. (Tat.) V novembri mi vyjdú tri roky, čo som tu. (Taj.)
15. postačiť, byť dostačujúci: Z 3 metrov látky vyjde oblek. — Z kláta vyšlo šesť dosák. (Jégé)
16. podariť sa, vydariť sa; skončiť sa (dobre al. zle): Nech tak ktorémusi nevyjde rozbeh, zle je s nami. (Tat.) Tie krpce krásne vyšli. (Stod.) Divadlo vyšlo skvele. (Vaj.) Aj iné veci vyjdú niekedy zle. (Bedn.) Súboj vyšiel dosť šťastne. (Vaj.)
● v. na posmech stať sa terčom posmechu; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na mizinu stratiť všetky hmotné prostriedky; v. na bubon prísť o majetok;
17. zried. vyklíčiť, vyrásť, vzísť (o semene, o rastline): priesada vyšla;
nedok. vychádzať i vychodiť2