vychváliť, -i, -ia, rozk. -chváľ dok. (koho, čo) veľmi, nadmieru pochváliť: Vychválil Fausta až do neba. (Záb.) Mišove verše som hodne vychválila. (Tim.);
nedok. vychvaľovať, -uje, -ujú
|| vychváliť sa veľmi sa pochváliť, mnoho dobrého o sebe povedať: Vychválil sa, ako vedel. (Taj.);
nedok. vychvaľovať sa