vyhlásiť, -i, -ia dok.
1. (čo) dať na známosť, oznámiť, ohlásiť: v. štrajk, v. záväzok; Rozhodnutie postupimskej konferencie vyhlásilo plány víťazných mocností. (Krno); v. zákon;
2. (čo) s dôrazom, autoritatívne povedať, ohlásiť: To je neprípustné! vyhlásil strážnik. (Urb.)
3. (čo) úradne nariadiť: v. stanné právo, v. zákaz vychádzania;
4. len v spojení v. vojnu (komu) vypovedať;
5. (koho, čo za koho, za čo) vyniesť úsudok o niekom al. o niečom, prisúdiť niekomu al. niečomu nejakú vlastnosť, označiť niekoho, niečo nejako: Vyhlásia ma za nevinného. (Kal.) Stredných ročníkov vyhlásili za kulakov. (min.) Mňa vyhlásil za vydierača. (Urb.); práv. v. niekoho za mŕtveho, v. zmluvu za neplatnú, v. pojednávanie za skončené;
nedok. vyhlasovať, -uje, -ujú i vyhlasúvať, -a, -ajú
|| vyhlásiť sa
1. (za koho, za čo) nazvať sa, pomenovať sa nejako, označiť sa za niekoho: Vyhlásil sa za Stredoeurópana (Letz)
2. zried. odhlásiť sa: Vyhlásil sa z čaty. (Kuk.);
nedok. vyhlasovať sa