vyhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (čo) ohnutím upraviť do nerovnej, nahnutej, šikmej polohy: v. strechu širáka dohora (Taj.) vtáčik s vyhnutým chvostíkom (Ondr.); váza s vyhnutým ústím;
nedok. vyhýnať, -a, -ajú
|| vyhnúť sa naklonením sa dostať z obvyklej polohy, vykloniť sa, nahnúť sa odniekiaľ von: v. sa z obloka; Vyhol som sa nad okraj loďky. (Kuk.);
nedok. vyhýňať sa
vyhnúť (sa), -ne, -nú, -hol dok.
1. (komu, čomu) ustúpiť z cesty, obísť niekoho, niečo: Jaroš chcel Milke vyhnúť. (Vaj.) Keď som mohol, vyhol som mu zďaleka. (Kuk.) Vyhol som poľu, fabrike. (Ráz.) Vyhnite z cesty, planéty. (Sládk.) Chcel sa vyhnúť Žúrikovi. (Vaj.) V takýto deň rád sa jej každý vyhne. (Kuk.); pren.: Vyhla pohľadu Vetrovského (Jégé) nepozrela sa na neho. Vojnová víchrica vyhla sa tejto zemi (Zúb.) obišla ju. Obratne sa vyhol všetkým dotazom v otázke národnosti (Letz) nehovoril o tejto otázke.
2. (čomu) vyvarovať sa niečoho, uniknúť pred niečím: Len útekom vyhol mučeníckej smrti. (Škult.) Kto nevedel lekciu, nevyhol trestu. (Kuk.) Len že som vyhol bankrotu. (Stod.); hovor. niet vyhnutia je to nevyhnutné; neos. Pôjdem pre teba sama, aby sa rečiam vyhlo (Tim.) aby nevznikli reči;
nedok. vyhýbať (sa), -a, -ajú k 1 i vyhlbovať (sa), -uje, -ujú