Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vyhotoviť dok. vypracovať, zostaviť (úr. spis): v. doklad, faktúru, odpis;

nedok. vyhotovovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

vyhotoviť, -í, -ia dok. (čo)

1. urobiť, spraviť, zhotoviť: Rozkázal ho (obraz) vyhotoviť veľmi povestnému maliarovi. (Kuk.) Na tabuľke nachádzal sa žiakom vyhotovený slovenský nápis. (Záb.)

2. dať niečomu náležitú formu, vypracovať, zotaviť (obyč. o písomnostiach): v. faktúru; v. odpis (Ráz.); vyhotovenie kúpnopredajnej zmluvy (Al.); v. obžalobu (Jil.);

nedok. vyhotovovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

vyhotoviť dokonavé sloveso
(ja) vyhotovím VKdsa+; (ty) vyhotovíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyhotoví VKdsc+; (my) vyhotovíme VKdpa+; (vy) vyhotovíte VKdpb+; (oni, ony) vyhotovia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyhotovil VLdsam+; (ona) vyhotovila VLdsaf+; (ono) vyhotovilo VLdsan+; (oni, ony) vyhotovili VLdpah+;
(ty) vyhotov! VMdsb+; (my) vyhotovme! VMdpa+; (vy) vyhotovte! VMdpb+;
(nejako) vyhotoviac VHd+;

Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

Pravidlá slovenského pravopisu

Slovník slovenského jazyka

Morfologický analyzátor

Súčasné slovníky

Historické slovníky

Iné