Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vyhovieť -ie -ejú dok.

1. urobiť po vôli: každému nemožno v., tebe nik nev-ie

2. splniť (požiadavky, potreby): v. žiadosti;

nedok. vyhovovať

1. k 1, 2: v. každému, v. zvýšeným nárokom

2. byť vhod: termín nám v-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyhovieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

hovieť -vie -vejú -vej! -vel -vejúc -vejúci -venie nedok. kniž. 1. (komu, čomu) ▶ robiť po vôli, rozmaznávať, povoľovať: h. deťom; je rozmaznaný, mama mu vo všetko hovie; S fajkou medzi zubami vystrel som sa na ležadle a hovel svojmu telu. [K. Lászlová]
2. zastar. (komu, čomu) ▶ byť po vôli, vyhovovať: tatranská klíma hosťom hovie; to hovie jeho záujmom; Bol bosý. Hovie mu to. [R. Jašík]; Diela, ktoré momentálne hovejú nášmu vkusu a tendenciám, vyhlasujeme za umelecké. [LT 1968]
3. zastar. (čomu) ▶ oddávať sa niečomu, robiť niečo zo záľuby; syn. holdovať: občas hovie svojej starej záľube: sochárčeniu
dok. k 1vyhovieť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahusplniťvyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždýmneporušiť: neporuší prísny režimvyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadostifraz. kniž: dostáť v slovedostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sapodrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkamnár. dotrímať (J. Kráľ)


dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliťvyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod. • vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneďvyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmaromdodržaťzachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry


uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniťnaplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť časpovypĺňaťpozapĺňaťponapĺňať (postupne)

2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihláškupovypĺňaťpovypisovať (postupne, viac tlačív)

3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanievyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmaromuskutočniťrealizovaťpreniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života


vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hovieť, -ie, -ejú nedok.

1. (komu, čomu) robiť po vôli, povoľovať: Hoveli sme mu ako malému dieťaťu. (Kuk.); mať mu hovie (Gráf); Jankovi hovela jedlom i nápojom. (Vans.); hoveli svojmu telu (Jes-á); h. osobnej ctibažnosti (Urb.); h. svojim prirodzeným sklonom (Fel.);

2. (komu, čomu) vyhovovať, byť priaznivý, byť po vôli: Sladko mi doba táto hovie. (Sládk.) Azda podnebie nehovie týmto hosťom. (Kuk.) Rešpektoval právo a spravodlivosť len vtedy, keď hoveli jeho záujmom. (Urb.)

3. (čomu) venovať sa zo záľuby, holdovať: Hovie starej záľube: sochárčeniu. (Al.) hovel kratochvíli (Hviezd.);

opak. hovievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 vyhovieť

|| hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti, voľkať si: h. si v teple, pri peci, v chládku, h. si v posteli; Za stolom hoveli si podpití svadobníci. (Tim.)


vyhovieť, -ie, -ejú dok.

1. (komu, zried. čomu) urobiť po vôli, splniť niečie požiadavky: Uľa mi vyhovela. (ráz.) Kto vyhovie tomuto svetu? (kuk.) Ani svätý by gazdovi nevyhovel. (Fr. Kráľ)

2. (čomu) učiniť zadosť, splniť, čo s vyžaduje, čo je potrebné: v. želaniu, pozvaniu, v. potrebám spoločnosti; v. túžbam sveta (Sládk.); Ilečko vyhovel tej povinnosti verejne. (Urb.);

nedok. vyhovovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

vyhovieť dokonavé sloveso
(ja) vyhoviem VKdsa+; (ty) vyhovieš VKdsb+; (on, ona, ono) vyhovie VKdsc+; (my) vyhovieme VKdpa+; (vy) vyhoviete VKdpb+; (oni, ony) vyhovejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyhovel VLdsam+; (ona) vyhovela VLdsaf+; (ono) vyhovelo VLdsan+; (oni, ony) vyhoveli VLdpah+;
(ty) vyhovej! VMdsb+; (my) vyhovejme! VMdpa+; (vy) vyhovejte! VMdpb+;
(nejako) vyhovejúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyhovieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor