vyjadriť dok. slovami al. ináč dať najavo, oznámiť, vysloviť; znázorniť, stvárniť: v. svoj názor, v. nespokojnosť; umelecky v. myšlienku, radosť v-ená úsmevom, mimikou;
nedok. vyjadrovať
// vyjadriť sa
1. (slovami) oznámiť, povedať: nevedel sa presne v.
2. vysloviť svoj názor, zaujať postoj: v. sa o návrhu; komisia sa v-la záporne;
nedok. vyjadrovať sa
interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladať • vysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autora • osvetľovať • objasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hry • tlmočiť • vyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názor • podávať výklad • podávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele
2. predvádzať umelecké dielo • hrať • reprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový part • stvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy
súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)
2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí
vyjadrovať p. interpretovať 1, značiť 2
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
vyjadriť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) vysloviť, vypovedať, prejaviť, dať najavo nejakú myšlienku, cit ap.: Chcela mu vyjadriť, čo ju tak súži. (Vaj.) Boli zahrúžení do myšlienok, ktoré nepokladali za zrelé na vyjadrenie. (Jégé) Vyjadrili svoje počudovanie nad ich príchodom. (Tat.); Obrazné vyjadrenie (Reis.); v. nespokojnosť, prevahu; Stisnutím ruky chcela vyjadriť to, čo cítila. (Škult.) Hľadal som melódiu, ktorá by vyjadrila moju zbožnosť. (Tat.); mat. v. vzťah zostaviť výrazy, rovnice, ktoré zodpovedajú tomuto vzťahu;
nedok. vyjadrovať, -uje, -ujú
|| vyjadriť sa (bezpredm. i o čom, o kom) vysloviť nejakú myšlienku, úsudok, prejaviť, dať najavo myšlienku, cit ap.: dobre, zle sa vyjadriť; Kollár sa krásne vyjadril o slovanskej vzájomnosti. (Štúr) Oj, človek sa môže vyjadriť nielen slovami. (Kuk.) Nemohol sa v rozhorčení ani vyjadriť. (Fr. Kráľ);