vykoľajený -ná -né príd.
nenormálny 1. odlišný od normy, od pravidelného, zvyčajného stavu (op. normálny, bežný, zvyčajný) • abnormálny • anormálny • defektný: rastliny sa tu vyznačovali nenormálnym, abnormálnym rastom; anormálny stav, defektné správanie • neprirodzený • anomálny: neprirodzený vývin, anomálny jav • mimoriadny • nezvyčajný • nevšedný: tento rok nás trápi mimoriadne, nezvyčajné sucho; zažil nevšedné udalosti • chorobný • nezdravý (prekračujúci prípustnú normu, typickú pre zdravého jedinca): trápila ho chorobná, nezdravá žiarlivosť; poháňala ho nezdravá ctižiadostivosť • úchylný • psychopatický (s duševnou úchylkou) • hovor. chorý (op. zdravý): nemôžem súhlasiť s jeho nenormálnymi, chorými názormi • expr.: vykoľajený • vyšinutý • šiši
p. aj nerozumný
2. p. choromyseľný
nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialený • bláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý rev • nenormálny • hovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutý • hovor. pejor.: vykoľajený • vyšinutý • trafený • strelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názory • pochabý • zjašený • pomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadom • zbavený zmyslov • pominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozume • pejor. besný • expr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený
vykoľajený vyvedený z normálneho stavu • expr. vyšinutý: duševne vykoľajený, vyšinutý človek
vykoľajený príd. vyvedený z rovnováhy: v. človek; duševne vykoľajení ľudia (Fr. Kráľ) Všetko bolo ako vykoľajené. (Hor.);
vykoľajenosť, -ti ž.