vykonať, -á, -ajú dok.
1. (čo) uskutočniť, urobiť, spraviť (o nejakej činnosti): v. cestu, návštevu; v. rozsudok; v. ortieľ smrti (Kuk.); Anča pohla sa z izby, aby vykonala rozkaz matere. (Tim.) Polícia vykonala v byte domovú prehliadku. (Fr. Kráľ) Ako len mohol vykonať taký nepremyslený skutok! (Zúb.)
2. hovor. (čo, koho) vybaviť, zaobstarať: v. pas, podporu, licenciu; Treba vykonať, aby školy boli naozaj kultúrnymi inštitúciami. (Vaj.) Rodina vykonala mu na tretej dedine akúsi vdovicu. (Taj.) Vykonal misionárov u východného cisára. (Škult.)
3. (čo komu) urobiť niečo zlého, spôsobiť, zapríčiniť nepríjemnosť: Tá slza ho straší, čo vykonal materi na toľký zármutok? (Kuk.) Celé nešťastie zavinil fiškál, vidíte, čo nám vykonal. (Zúb.);
nedok. k 1, 2 vykonávať, -a, -ajú
vykonávať p. vykonať