vykonať dok.
1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): v. veľa práce, v. inšpekciu; v. rozsudok, rozkaz; v. návštevu u niekoho navštíviť ho; v. cestu
2. vybaviť (význ. 1): v. si pas, povolenie
3. urobiť (niečo zlé, dobré): pozri, čo si v-l! spôsobil; veľa pre nás v-li;
nedok. k 1, 2 vykonávať -a: v. dozor; v. funkciu zastávať