vykrúcať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čím) krútiť, točiť, vytáčať: Darina počujúc kadejako vykrúcať kľučku z druhej strany, skríkla: „Čo chceš?“ (Tim.) Fúzy v týždni mydlom, do kostola pomádou vykrúca. (Taj.) Idúc kľačať k tabuli, priveľmi vykrúca očami. (Gab.) Bojazlivo vykrúcali krky na všetky strany. (Fig.) Vykrúcam číslo Správy spojov (Karv.) na telefónnom prístroji.
2. (čo, čo z čoho) vybaľovať: Keď žena poháňa, to ide, sťaby zem vykrúcal z plienok. (Hviezd.) Vykrúcala zo šatôčky papier. (Taj.)
3. expr. (koho) tancovať s niekým: Vykrúca všetky krásavice. (Tim) Juro vykrúcal dievčence. (Zgur.)
4. hovor. (bezpredm., zried. i čo, pren. i koho) nepravdivo vysvetľovať, dávať niečomu iný zmysel, vyhýbať, vytáčať, okolkovať, prekrúcať, krútiť: Ela najprv vykrúcala a potom sa hodila matke okolo krku. (Jégé) Vidíte, to je fígeľ vo veci, preto to Jonáš krúti, vykrúca. (Laz.); pren. Papľuh, ešte ma bude vykrúcať, to ťa tak v tej škole (Taj.) dávať iný zmysel reči, prekrúcať;
dok. vykrútiť
|| vykrúcať sa
1. točiť sa, krútiť sa, vytáčať sa: Nemka sa zvíja ako vretenica a vykrúca sa sem i tam. (Kuk.) Ústa sa vykrúcajú. (Al.)
2. expr. tancovať: Pán kartoval, pani vykrúcala sa v tanci. (Taj.)
3. hľadať výhovorky, vytáčať sa, vyhovárať sa: Chlapci tajili a vykrúcali sa. (Jes.) Sused už vedel, že sa darmo vykrúca žene. (Kuk.) Aká práca, taká pláca, vykrúcal sa boháč. (Skal.);
dok. vykrútiť sa
vykrútiť, -i, -ia dok.
1. (čo) krútením odniekiaľ dostať, odstrániť: Vykrútil jej palicu z ruky. (Jégé) Kľúč sme jej vykrútili. (Kuk.) Vykrútil prstienok z prsta. (Zgur.)
2. (čo) vybaliť, rozbaliť: Na železnici vykrútil uzlík, čomu mati dala. (Taj.) Trgalka vykrútila z rožka zástery pytlík. (Zgur.)
3. (čo, zried. čím) vytočiť: Zaškrabol do voňavého mydla a vykrútil fúzy. (Tim.) Drak stisol barana medzi kolená a vykrútil mu pysk dohora. (Chrob.) Kŕč vykrútil obidvom ruky. (Tat.) Pes vykrúti kus hlavou, vypleští ružový jazyk. (Lask.)
● expr. v. niekomu krk (krky), hlavou nejakým spôsobom ublížiť, znemožniť niekoho;
4. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vytancovať: Ak Katu nikto nebude krútiť, vykrúť ju aspoň ty. (Tim.) Popíjal, rozprával, aj nevestu vykrútil. (Žáry)
5. (čo) nepravdivo vysvetliť, dať niečomu iný zmysel, prekrútiť: Každé tvrdenie sa dá vykrútiť. (Jégé);
nedok. vykrúcať, k 3 zried. i vykrucovať
|| vykrútiť sa
1. prestať s krútiť: Glog, glog, kocka sa vykrúti a zastane na plátne. (Lask.) Kupectvo zasekne neraz, sťa naše nové parníky, keď sa im vykrúti vrtuľa. (Kuk.)
2. hovor. (s kým) zatancovať si: Vpáli medzi tanečníkov, pochytí mladú, vykrúti sa s ňou a fuk naspäť do krčmy. (Záb.)
3. vymaniť sa z niečoho, dostať sa odniekiaľ: Vstávajúci vykrúti sa jej z objatia. (Ráz.) Periny spadnú z postele a z nich vykrúti sa Marka. (Heč.)
4. (komu i bezpredm.) výhovorkami sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa: Len ako sa Sivákovcom vykrútiť? (Kuk.) Veď sa mu už potom vykrútim, pri vínku to pôjde ľahšie. (Fr. Kráľ);
nedok. vykrúcať sa