Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyliezť -lezie -lezú dok.

1. lezením sa dostať von, preč odniekiaľ: myš v-la z diery; v. spod postele

2. lezením sa dostať hore, vyškriabať sa: v. na strom, v. po rebríku; hovor. v. na najvyšší vrch vystúpiť

3. expr. vyjsť (význ. 1), odísť: celý deň nev-ie z izby, z domu

4. expr. vyjsť (význ. 3, 4), objaviť sa: slnko v-lo spoza mrakov; vlasy v-li spod šatky uvoľnili sa

skoro mu oči v-li z jamiek veľmi sa začudoval;

nedok. vyliezať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyliezť ‑lezie ‑lezú ‑liezol dok.

vyliezť vylezie vylezú vylez! vyliezol vyliezla vylezúc vylezený vylezenie dok.

-zť/6644 26.07: verbá inf. dok. 5531 odvie/1560 vylie/728 previe/671 dovie/484 privie/353 vyvie/346 zavie/236 vlie/200 prelie/187 zvie/153 zlie/153 prehrý/122 zalie/121 (13/217)

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vyliezť p. vyjsť 1, 2, vyškrabať sa


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezťzliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúťnasadnúťnastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť savyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystaťvysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiťnaskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince


vyškrabať sa, vyškriabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore al. von odniekiaľ • vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamyvyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konárexpr.: vydriapať savyštverať savyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studneexpr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytuvytiahnuť saexpr.: vypľantať savyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liezť1, lezie, lezú, liezol, bud. bude liezť, polezie nedok.

1. pomalým, plazivým pohybom ísť, pohybovať sa, zvoľna postupovať, plaziť sa: chrobák, húsenica, had, slimák, jašterica, mucha lezie;

2. expr. (o niekom al. o niečom, čo sa spravidla pohybuje rýchlejšie) pomaly, namáhavo, ťažko sa pohybovať, ísť, vliecť sa, ťahať sa: l. ako slimák, ako rak; Zhrbila sa, liezla namáhavo. (Ondr.); l. štvornožky, l. po štyroch;

3. (po kom, po čom, na koho, na čo) škriabať sa, šplhať sa: l. po plote, po svahu, lienka mu lezie po ruke; l. na stromy;

4. hovor. (za kým, za čím) vytrvalo, stále chodiť: Teraz len liezť za dievkami. (Ráz.) Ty, Geňo, tiež lezieš za jeho pestrým chvostom. (Vaj.)

5. expr. siahať niekam, vnikať, prenikať: vlasy mi lezú do očí, liezol mi do vrecka;

6. expr. tlačiť sa, strkať sa, pchať sa: Po čo liezol do vlaku? (Hor.) Ferdinand tam nemal liezť. (Zúb.) Nakoniec ani ja nepoleziem do myšacej diery (Jes.) neskryjem sa

hovor. l. niekomu do kapusty a) pliesť sa do niečoho; b) chodiť za dievčaťom, za ženou niekoho; hovor. l. niekomu do remesla, do kšeftu pliesť sa do cudzieho odboru;

7. vychádzať, vystrkovať sa: Šalát už lezie z čiernej zeme. (Kost.); pren. expr. Ama, už zase lezie z nej to luteránstvo! (Al.) prejavuje sa

hovor. lezie mi to krkom (z krku) som tým presýtený, mám toho dosť;

dok. k 5, 6 vliezť, k 7 vyliezť


vyliezť, -lezie, -lezú, -liezol, rozk. -lez dok.

1. vykonať plazivý, šplhavý pohyb smerom zdola hore po niečom strmom, príkrom: v. na strom; Oslej sa stavil, že vylezie na máj. (Zúb.) Pán Gregor vyliezol na stôl. (Kal.) Oproboval vyliezť hore skalami. (Jégé)

2. expr. plazivým pohybom vyjsť odniekiaľ von, opustiť niečo: v. z izby oblokom (Al.); Deti museli vyliezť z vody. (Šolt.) Vyliezol tíško spod periny. (Jil.) Ivan, keď ho zahrabú do zeme, aj odtiaľ vylezie. (Pláv.)

oči mu (jej) vyliezli z jám (z jamôk) pri veľkom prekvapení;

nedok. vyliezať, -a, -ajú

vyliezť dk
1. lezením sa dostať von, preč odniekiaľ: w žatwe wilezol bil geden had z domu (BZENICA 1639); smysity z wodnatosty žabincowu bylynu a w ussj pustity teple, rychle (červy) wylezu (HL 17. st); wydá potok žabi, které wylezú a wégdu do domu (KB 1757); potwori morske wen wilezu z more (GŠ 1758); prorepo: weň wylezám (KS 1763) pren v. z núdze zbaviť sa biedy: tobe sa z dobrym odslužy, gak wileze z nudze (GV 1755);
L. nektera rana od flagstru s tela newileze (GV 1755) nezahojí sa
F. oči (von) vylezú zomrie: slopal techdj ve dne v nocj, az mu vilezlj ven ocj a potom viprdnul dussy (KC 1791); ket prynde na stuol krčach, napi sa, že ty očy wylezu (CA 18. st); Yenču w lese (Nemci) ulapili, s powrazem mu hlawu krutily, až mu očy nawrch wilezli (ŠARIŠ 1689) stáli stĺpkom; dobra wec gest skrz smrt časnu wilesť ze žalare (GŠ 1758 náb) smrťou získať večný život; profero hoc de mea moneta: toto z mogég hlawi wylézlo (KS 1763) ja som to vymyslel
2. lezením sa dostať hore, vystúpiť niekam: pogal Gežjss Petra a Yakuba y wylezel s njmy na horu preweliku (MP 1718); winssowal bych sobe wssech predbehnutj a na strom wylestj (PoP 1723-24); bez rebrika na wisoke misto nigak newilezeme (KT 1753); Ilčíčku, bratríčku, vylez na jedličku (ASL 1781)
3. objaviť sa, vyjsť: dluhýma, končitýma wlasymá, ktere časem wylezu a múžeme dufati, že z neho dobrý baran jak na plemeno, tak na wlnu bude (VOv 1779) vyrastú; -ať ndk k 1: hromada čerwikow wilezá zpod kože (GV 1755); exgrumo: wylezám, ze zemi seba wyrážám (KS 1763); prez nos vilézali ňeocazní slepí hadi (BR 1785); k 2: erepo: wylezám (KS 1763); had někdy zem zanechagjce, na strom wylézá (MPS 1777)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako vyliezli na rahná se paumoyer sur les vergues
a vyliezť na vrch et gravir une montagne
vylezie k najvyšším monterait jusqu'aux dernières
že vylezú na loď qu'ils monteront à bord

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu