liezť1, lezie, lezú, liezol, bud. bude liezť, polezie nedok.
1. pomalým, plazivým pohybom ísť, pohybovať sa, zvoľna postupovať, plaziť sa: chrobák, húsenica, had, slimák, jašterica, mucha lezie;
2. expr. (o niekom al. o niečom, čo sa spravidla pohybuje rýchlejšie) pomaly, namáhavo, ťažko sa pohybovať, ísť, vliecť sa, ťahať sa: l. ako slimák, ako rak; Zhrbila sa, liezla namáhavo. (Ondr.); l. štvornožky, l. po štyroch;
3. (po kom, po čom, na koho, na čo) škriabať sa, šplhať sa: l. po plote, po svahu, lienka mu lezie po ruke; l. na stromy;
4. hovor. (za kým, za čím) vytrvalo, stále chodiť: Teraz len liezť za dievkami. (Ráz.) Ty, Geňo, tiež lezieš za jeho pestrým chvostom. (Vaj.)
5. expr. siahať niekam, vnikať, prenikať: vlasy mi lezú do očí, liezol mi do vrecka;
6. expr. tlačiť sa, strkať sa, pchať sa: Po čo liezol do vlaku? (Hor.) Ferdinand tam nemal liezť. (Zúb.) Nakoniec ani ja nepoleziem do myšacej diery (Jes.) neskryjem sa
● hovor. l. niekomu do kapusty a) pliesť sa do niečoho; b) chodiť za dievčaťom, za ženou niekoho; hovor. l. niekomu do remesla, do kšeftu pliesť sa do cudzieho odboru;
7. vychádzať, vystrkovať sa: Šalát už lezie z čiernej zeme. (Kost.); pren. expr. Ama, už zase lezie z nej to luteránstvo! (Al.) prejavuje sa
● hovor. lezie mi to krkom (z krku) som tým presýtený, mám toho dosť;
dok. k 5, 6 vliezť, k 7 vyliezť
vyliezť, -lezie, -lezú, -liezol, rozk. -lez dok.
1. vykonať plazivý, šplhavý pohyb smerom zdola hore po niečom strmom, príkrom: v. na strom; Oslej sa stavil, že vylezie na máj. (Zúb.) Pán Gregor vyliezol na stôl. (Kal.) Oproboval vyliezť hore skalami. (Jégé)
2. expr. plazivým pohybom vyjsť odniekiaľ von, opustiť niečo: v. z izby oblokom (Al.); Deti museli vyliezť z vody. (Šolt.) Vyliezol tíško spod periny. (Jil.) Ivan, keď ho zahrabú do zeme, aj odtiaľ vylezie. (Pláv.)
● oči mu (jej) vyliezli z jám (z jamôk) pri veľkom prekvapení;
nedok. vyliezať, -a, -ajú